Thomas Hobbes

(* 5. apríl 1588, Malmesbury, Wiltshire – † 4. december 1679, Hardwick Hall, Derbyshire)

 

 

O Človeku

 

 

 

 

 

Kapitola I

O ZMYSLOVOM VNÍMANÍ

 

       1. Pokiaľ ide o myšlienky človeka, budem ich skúmať najprv jednotlivo a potom v následnosti alebo závislosti jednej od druhej. Jednotlivo je každá z nich reprezentácia alebo vnem nejakej kvality či inej vlastnosti vonkaj­šieho telesa, ktoré sa bežne nazýva objekt. Tento objekt pôsobí na oči, uši a ďalšie časti ľudského tela a rozmanitosťou svojho pôsobenia vyvoláva rozmanité vnemy.

 

       2. Prameňom všetkých myšlienok je to, čo voláme ZMYSLY, pretože v mysli človeka niet žiadneho pojmu, ktorý by sa vcelku alebo po častiach nezrodil najprv v zmyslových orgánoch.

 

       3. Pre túto prácu nie je úplne nevyhnutné poznať prirodzenú príčinu vnímania, o ktorej som už obšírne písal na iných miestach. Napriek tomu uvediem to isté stručne aj tu, aby som svoju metódu uplatnil dôsledne.

 

       4. Príčinou vnímania je vonkajšie teleso alebo ob­jekt, ktorý tlačí na príslušný zmyslový orgán buď bezprostredne, ako v prípade chuti či hmatu, alebo sprostredkovane, ako pri videní, počúvaní a čuchaní. Tento tlak prechádza nervami a ďalšími telesnými vláknami a membránami do mozgu a srdca, kde vyvoláva odpor alebo protitlak, respektíve snahu srdca zbaviť sa ho; táto snaha smeruje von, a preto sa javí ako niečo vonkajšie. A toto javenie sa alebo dojem je to, čo ľudia nazývajú vnímaním, ktoré v prípade oka spočíva vo svetle alebo vneme farby; v prípade ucha je to zvuk, nosa vôňa, ja­zyka a podnebia chuť, a v prípade ostatných častí tela teplo, chlad, tvrdosť, mäkkosť a ďalšie podobné kvality, ktoré rozlišujeme hmatom. Všetky tieto kvality, nazýva­né zmyslovo vnímateľné, obsahuje objekt, čo ich zapríči­ňuje, a sú to len rôzne pohyby hmoty, tlačiacej rôznym spôsobom na naše orgány. Ani v nás nie sú tieto tlaky nič iné ako rôzne pohyby (pretože pohyb nevyvoláva nič iné než pohyb). No ich vnemy chápeme len ako doj­my, či bdieme alebo spíme. A rovnako ako tlak, trenie alebo úder do oka v nás vyvolá ilúziu svetla a tlak na ucho vyvoláva zvuk, tak aj telesá, čo vidíme alebo po­čujeme, svojím silným, hoci nepozorovateľným pôso­bením vyvolávajú to isté. Ak by totiž tieto farby a zvuky obsahovali telesá alebo objekty, čo ich spôsobujú, ne­dali by sa od nich oddeliť, ako to pozorujeme u zrkadla a ozveny, keď vieme, že vec, čo vidíme, je na jednom mieste, kým jej vnem na druhom. A hoci sa nám pri určitej vzdialenosti reálny a pravý objekt javí ako totož­ný s predstavou, akú v nás vyvoláva, predsa je objekt jedna vec a jeho obraz či predstava druhá. Preto vnem v každom prípade nie je nič iné než pôvodná ilúzia, zapríčinená (ako som povedal) tlakom, teda pohybom vonkajších vecí, na naše oči, uši a ďalšie orgány na to určené.

 

       5. Filozofické školy na všetkých kresťanských uni­verzitách, postavené na niektorých Aristotelových textoch, vyučujú však inú doktrínu a hlásajú, že príčinou videnia je to, že videná vec na všetky strany vysiela vi­diteľnú species, (v preklade) viditeľný úkaz, jav, prejav alebo viditeľnosť, čo prijímané okom je videnie. Príči­nou počutia je zasa to, že počutá vec vysiela počuteľ­nú species, teda počuteľný prejav alebo počuteľnosť, čo vstupuje do ucha, keď počuje. Ba dokonca aj príčinou chápania je podľa nich to, že chápaná vec vysiela pochopiteľnú species, teda pochopiteľnú viditeľnosť, ktorá pri vstupe do nášho rozumu prináša chápanie. Nehovorím to preto, aby som odmietal užitočnosť univer­zít, ale keďže ďalej chcem hovoriť o ich funkcii v štáte, musím pri každej príležitosti poukazovať na to, čo by sa v nich malo napraviť; a medzi ne patrí aj množstvo bezvýznamných rečí.