OČAMI MIZANTROPA

>>> Tao te ťing <<<

 

 

 

 

 

O živote (legenda)

 

       Lao-c' je v Číne považovný za svetca a vo svete je uznávaný ako veľký filozof a zakladateľ školy taoizmu. Tao znamená v čínštine "cesta".

 

       Pravé meno mudrca Lao-c' bolo Li Er. Hovorí sa o ňom, že mal pri narodení biele vlasy i obočie a to je dôvod, prečo se stal známym ako Lao-c', čo v čínštine znamená "starý mudrc". Od mlada bol veľmi chytrý a pilný v učení.

 

       Lao-c' slúžil za dynastie Čou v období Jari a Jesene (770 - 481 př. n. l.) ako správca múzea histórie. Bol tak oboznámený s historickým pozadím zvykov i obradov a mal rozsiahle znalosti prírody.

 

       Keď v roku 520 pr. n. l. vypukla občianska vojna o trón, Lao-c' bol z úradu prepustený kvôli tomu, že sa zapojil do vojny. V tomto bode svojho života sa rozhodol skryť svoju totožnosť a odišiel do anonymity, túlajúc sa z miesta na miesto.

 

       Lao-c' veril, že Tao je koreňom všetkých vecí. Hovoril ľuďom, že zákon neba a zeme sa nezmení podľa prianí a myšlienok ľudí. Život a smrť všetkých vecí i každodenný život ľudí sa musí riadiť prirodzenou cestou.

 

       Hovorí sa, že keď pohraničný vojak kedysi strážil horský priesmyk, uvidel, ako od východu stúpa fialová aura, čo sa v starej Číne považovalo za znamenie, že prichádza svätá bytosť. Pri pohľade smerom na východ ľudia uvideli, ako sa k nim blíži mudrc idúci na vodnom byvolovi.

 

       Strážca hraníc si uvedomil, že sa Lao-c' chystá zem opustiť, a tak mu nakázal, aby svoje múdrosti zapísal na papier. Mudrc teda po sebe v chvate zanechal päťtisíc slov, ktoré sú obsahom známeho klasického pojednania „Tao te ťing“, čo v preklade znamená „Cesta a jej moc“.

 

       Lao-c' uviedol, že nešťastie je predpokladom šťastia a šťastie obsahuje prvky nešťastia. Inými slovami, dobré a zlé veci sú zameniteľné. Za určitých podmienok sa môže šťastie premeniť v nešťastie a naopak. Jeho základnou filozofickou myšlienkou bolo vládnuť nečinnosťou. Pri riadení štátu by malo býť všetko v súlade s prírodou a úspechy maly pochádzať z nečinnosti (pozn. teda nezasahovanie do prirodzeného behu vecí).

 

       Lao-c' taktiež zmienil, že vývoj civilizácie vedie k ľudskej honbe za slávou a ziskom a ľudia tak strácajú svoju nevinnú povahu. Vytrácanie láskavosti, počestnosti, lásky k rodičom a loajality poukazuje na zhoršovanie společenskej morálky. Pokiaľ by každý mohol byť láskavý k druhému a vládni úradníci by boli slušní a čestní, morálka by bola súčásťou každodenného života a nebolo by treba ju presadzovať.

 

       Aby se ľudia mohli vrátiť k svojej pravej povahe, Lao-c' šíril Tao behom veľmi chaotického obdobia. Prostredníctvom päť tisícok slov zdelil ľuďom význam Tao, vzťah medzi Taom a vznikom vesmíru a pôvod všetkých vecí. Napísal tiež poučenie, ako by sa mal človek chovať a ako sa nakoniec vrátiť k svojmu pôvodnému, pravému ja. Všetka ľudská práca je teda iba dláždením cesty, ktorá má len jeden konečný účel - návrat k svojmu pôvodnému, pravému ja.