OČAMI MIZANTROPA

a) Metóda skúmania

 

 

1 (466)

 

Naše 19. storočie sa nevyznačuje víťazstvom vedy, ale víťazstvom vedeckej metódy nad vedou.

 

2 (467)

 

Auguste Comte chápal dejiny vedeckej metódy takmer ako samu filozofiu.

 

3 (468)

 

Veľkí metodológovia: Aristoteles, Bacon, Descartes, Auguste Comte.

 

4 (469)

 

Najhodnotnejšie vhľady nachádzame najneskôr: ale najhodnotnejšie vhľady sú metódy.

       Všetky metódy, všetky predpoklady našej terajšej vedy budili po tisícročia to najhlbšie pohŕdanie: človeka pre ne vylučovali zo styku s počestnými ľuďmi - pokladali ho za „nepriateľa Boha“, za hanobiteľa naj­vyššieho ideálu, za „posadnutého."

       Proti nám sa obracal všetok pátos ľudstva - náš pojem toho, čo má byť „pravda", čo má byť službou pravde, naša objektívnosť, naša metóda, náš pokojný, prezieravý, nedôverčivý postup bol úplne opovrhnutiahodný... V podstate najdlhšie prekážal ľudstvu es­tetický vkus: verilo v pitoreskný efekt pravdy, od po­znávajúceho požadovalo, aby silno pôsobil na fantáziu.

       Vyzerá to, ako keby sa bol dosiahol protiklad, ako keby sa urobil skok: popravde ono školenie morálnymi hyperbolami pripravovalo krok za krokom onen pátos miernejšieho druhu, ktorý sa vžil ako charakter vedy...

       Svědomitost' v malom, sebakontrola nábožného člo­veka bola prípravnou školou charakteru vedy: predo­všetkým zmýšľanie, ktoré berie problémy vážne, ešte odhliadajúc od toho, čo osobné pritom človek z toho má...