

Historie není vzestupnou spirálou lidského pokroku a dokonce ani drápáním se krok za krokem do lepšího světa.
Je to nekonečný cyklus v němž na sebe vzájemně působí měnící se znalosti a neměnné lidské potřeby. - J. Gray
Mark Twain
vlastným menom Samuel Langhorne Clemens
(* 30. november 1835, Florida, Missouri, USA – † 21. apríl 1910, Redding, Connecticut, USA)

Listy zo Zeme
Listy zo Zeme
Prekliate ľudské pokolenie
„Človek je pobožný živočích. Jediný zbožný živočích. Jediný živočích, ktorý má pravé náboženstvo - vlastne niekoľko pravých náboženstiev. On je jediný živočích, ktorý miluje svojho blížneho ako seba samého a podreže mu hrdlo, ak sa mu nepozdáva jeho vierouka. Premenil zemeguľu na cintorín, keď sa čestne usiloval urovnať blížnemu cestu k šťastiu a do nebies. Usiloval sa o to za čias cézarov, usiloval sa o to za Mohamedových čias, usiloval sa o to za čias inkvizície, usiloval sa o to pred pár storočiami vo Francúzsku, usiloval sa o to v Anglicku za čias Márie Stuartovej, usiloval sa o to, odkedy po prvý raz uzrel svetlo sveta...“
Mark Twain
O autorovi
Americký spisovateľ a novinár Mark Twain, je známy svojim neuveriteľným vtipom, šarmom, ale aj sarkazmom a kritickými názormi na ľudskú civilizáciu. Preslávil sa najmä dielami Dobrodružstvá Toma Sawyera a Dobrodružstvá Huckleberryho Finna.
Nemenej brilantná je však aj jeho posledná kniha Listy zo Zeme. Keď roku 1902 zomrela jeho milovaná manželka (dve z ich detí zomreli ešte predtým), Twain sa cítil nesmierne osamelý. Posledné roky života strávil na cestách a práve v tomto období napísal množstvo esejí, cestovateľských čŕt a dokonca fragment mysticko-dobrodružnej novely. V týchto svojich textoch sa naplno prejavil ako silný kritik spoločnosti, náboženských dogiem a Biblie.
V Listoch zo Zeme nám, okrem iného, ponúka predstavu, že Satan navštívil Zem, aby skontroloval život pozemšťanov a píše svojim anjelským bratom do neba, s akým bláznovstvom sa tu stretáva. Kniha patrí ku klasickým hlasom "voľnomyšlienkárstva". Spisovateľova dcéra, Clara Clemensová preto dlho namietala proti jej publikovaniu. Svoj postoj zmenila, až keď sa verejná mienka začala voči podobným názorom stavať tolerantnejšie. Roku 1939 poverila literárneho vedca a veľkého znalca Twainovho diela Bernarda DeVota, aby pozostalosť doplnil poznámkami a pripravil na vydanie.