OČAMI MIZANTROPA

PRVÝ OBRAZ

 

V nebi. Pán, ovenčený svätožiarou, sedí na tróne. Zbor anjelov kľačí pred ním. Štyria archanjeli stoja vedľa trónu. Jasavé svetlo.

 

 

ZBOR ANJELOV

Chvála buď nášmu Bohu na výsostiach,

nech každý chváli Pána mocného.

On jedným slovom vedel stvoriť vesmír,

mihnutím oka zničiť môže ho.

Je žriedlom sily, poznania i slasti,

my prebývame v tôni jeho jasu

a za tú milosť Pána velebíme

a vzdávame mu hold a vďaku našu.

Idea večná v čin sa premenila,

je dokončené sveta stvorenie,

Pán očakáva, že mu všetko tvorstvo

daň zloží k nohám, ktorej hoden je.

 

PÁN

Hej, veľké dielo je už hotové.

Stroj krúti sa už, Pán si pohovie.

Milión rokov ten stroj pobeží,

kým čo len zúbok zoderie sa v ňom.

Ja príkaz dávam strážnym anjelom:

zaplňte diaľky nekonečných ciest,

nech moje srdce znovu zaplesá,

keď pod nohami uzriem roje hviezd.

(Strážni duchovia hviezd defilujú pred trónom a kotúľajú pred sebou hviezdy, súhvezdia, kométy i hviezdne hmloviny rozličných veľkostí a farieb. Tichá sférická hudba.)

 

ZBOR ANJELOV

Blíži sa guľa ohnivá

a každého chce oslniť.

Netuší však, že prichádza

súhvezdie skromné doplniť.

Hľa, táto malá hviezdička

jak lampa žmurká, hoci je

vesmírnym svetom širokým,

kde plný život pulzuje.

Dve hviezdy k zrážke ženú sa,

no zrazu zmenia svoju púť,

ich večný svár im brzdí let,

a môžu ďalej preniknúť.

Tamtá sa rúti do hlbín

s rachotom, ktorý budí des,

no také šťastné bytosti

na žiadnej hviezde nenájdeš.

Tá skromná hviezda zasa má

moc lásky v svojom znamení,

ochráň ju, ruka láskavá,

pre všetkých ľudí na zemi.

Tam svety sú, čo rodia sa,

tu smrť, čo všetko skosila,

tam výstraha pre márnivých,

tu pre zúfalých posila.

Jas vlasatice blíži sa

a porušuje cesty hviezd,

na príkaz Pána musí sa

na svoju dráhu zasa vzniesť.

Poď bližšie, milý mladý duch,

s glóbusom, plným premeny,

ty meníš smútok v prudký jas

a snehový šat v zelený.

Choďs požehnaním nebeským

a nevzdávaj sa nádejí,

veď na priestore neveľkom

stretnú sa veľké idey.

Jak slza, ktorá viaže smiech,

jak svetlo, ktoré rodí tieň,

tak milosť Pána, jeho hnev

striedať sa budú deň čo deň.

(Strážni duchovia hviezd odídu.)

 

ARCHANJEL GABRIEL

Ty, čo si celý priestor zmeral

a vložil hmotu do vesmíru,

jediným slovom vytvoril si

veľkosť i diaľku šírošíru.

Hosana tebe, Idea!

(Klesne na kolená.)

 

ARCHANJEL MICHAL

Ty spájaš, čo je nepremenné,

s vecami, čo sa večne menia,

vytváraš čas i nekonečnosť,

jednotlivca i pokolenia,

hosana teba, Sila!

(Klesne na kolená.)

 

ARCHANJEL RAFAEL

Ten pocit šťastia, čo si vzbudil,

zachvieva nevedomým telom,

ty posväcuješ účastníkov

múdrosti svojej v svete celom,

hosana tebe, Dobro!

(Klesne na kolená.)

(Pauza.)

 

PÁN

Len ty, Lucifer, samoľúbo mlčíš,

na moju chválu nenachádzaš slova.

nepáči sa ti, čo som stvoril? Vrav!

 

LUCIFER

A čo sa mi má páčiť? Znáška hmôt?

každá z nich v sebe inú vlastnosť tají.

Ty si to, zdá sa, ani netušil,

a keď aj tušil, nie je v tvojich silách

čokoľvek na tom teraz pozmeniť. -

Tie hmoty v zopár gulí uhnietené

viažu sa teraz a či odpudzujú

a k vedomiu sa prebúdzajú v červoch,

kým naplní sa a kým zhasne všetko

a zvýši iba ľahostajná škvara.

Keď si to človek časom odkuká,

v pracovni svojej urobí to tiež.

Ty si ho vpustil k sebe do kuchyne

a nestaráš sa, čo si to tam klochtí,

a prehliadaš mu, že sa cíti bohom.

Keď premrhá a pokazí však váru,

radšej sa nezlosť, aj tak bude pozde.

Od amatéra čo iného čakáš?

A koniec koncov, čo je stvorenie?

Zložil si ódu k svojej vlastnej chvále,

len si ju určil zlému mechanizmu

a načúvaš jej do omrzenia,

hoc je to stále jedna a tá nôta.

Či dôstojná je starca taká hra,

čo môže iba detské srdce vzrušiť?

Veď čím je vlastne tvoja iskra v blate?

Obrazom tvojím? Spotvoreninou.

Darmo chceš zmieriť osud so slobodou,

keď chýba zmysel, čo by im dal súlad.

 

PÁN

Mne patrí iba hold, nie kritika.

 

LUCIFER

To prieči sa však mojej podstate.

(Ukazuje na anjelov.)

Tá háveď ťa tu chváli dosť a dosť,

to napokon je aj ich povinnosť.

Ty splodil si ich ako svetlo tieň,

ja odjakživa som, ak dobre viem.

 

PÁN

Nie z hmoty vzišiel si, ty bezočivec?

Priestor a silu odkiaľže si vzal?

 

LUCIFER

To sa ťa môžem aj ja spýtať hádam.

 

PÁN

Čas nekonečný svoje plány spriadam

a všetko, čo som stvoril, žilo vo mne!

 

LUCIFER

A necítil si, povedz radšej skromne,

že ti ten prázdny priestor prekážal,

a preto si sa do stvorenia dal?

Ja, Lucifer, som duchom negácie,

čo prekáža ti, hoci z teba žije.

Vyhral si teda a ja neustále

prehrávať budem s tebou, pritom ale

po každom boji s novou silou vstanem.

Stvoril si hmotu, nový priestor pre mňa:

kde život je, tam musí byť aj smrť,

kde šťastie je, aj rozladenie býva,

tieň so svetlom a nádej s pochybnosťou,

stojím, jak vidíš, všade, kde si ty.

Hold ti mám vzdávať, ja čo ťa tak poznám?

 

PÁN

Zmizni, ty burič! Strať sa z mojich očí!

Môžem ťa zničiť, ale nespravím to.

Von z ríše ducha, vláč sa v prachu zeme,

nech sprevádza ťa všade nenávisť.

A nech ťa mučí v pustej samote

myšlienka, plná bezútešnosti:

že tvoja reťaz daromne prach víri;

márny boj zvádzaš s Pánom svojím, ver mi!

 

LUCIFER

Nie, nemôžeš ma odhodiť jak nástroj,

ktorý už k práci nepotrebuješ.

My spoločne sme dielo vytvorili,

svoj podiel žiadam!

 

PÁN (ironicky.)

      Splním tvoju žiadosť.

Pozri sa dole, tie dva štíhle stromy

uprostred raja teraz prekľajem.

Nech patria tebe, tie ti darujem.

 

LUCIFER

Aký si veľký, taký si aj skúpy,

mne postačí však aj ten kúsok zeme.

Kam negácia čo len vkročiť môže,

vyvráti tvoj svet od základov, Bože.

(Odchádza.)

 

ZBOR ANJELOV

Náš Pán ťa preklial, zmiznúť by si mal,

hosana Bohu, čo nám zákon dal.