Historie není vzestupnou spirálou lidského pokroku a dokonce ani drápáním se krok za krokem do lepšího světa.
Je to nekonečný cyklus v němž na sebe vzájemně působí měnící se znalosti a neměnné lidské potřeby. - J. Gray
DRUHÝ OBRAZ
V raji. Uprostred strom poznania a strom večného života. Prichádzajú Adam a Eva, obklopení rozličnými krotkými, dôverčivými zvieratami. Cez otvorenú dvoranu nebies vyžaruje svätožiara a znie tichá harmónia anjelských chorálov. Je jasavý deň.
EVA
Len žiť a žiť: ach, aká slasť a krása!
ADAM
A pánom byť nad celým stvoriteľom!
EVA
A cítiť, že sme v strede pozornosti,
a šeptať vďaku bohu na výsostiach
za všetky slasti, ktoré máme radi.
ADAM
Si závislá už zrejme zo zásady.
Smädný som. Eva, pozri, ako sladko
ten plod sa núka.
EVA
Odtrhnem ti ho.
HLAS PÁNA
Stoj! Stojte! Adam, všetko patrí tebe,
no týmto stromom dvom sa vyhýbaj!
Ich zvodné plody chráni iný duch;
a smrťou zájde, kto ich okúsi.
Tam červenie sa zrelý strapec hrozna
a k oddychu ťa milý chládok volá,
ak ti je dusno v poludňajšom sparne.
ADAM
Podivný zákaz, ale zdá sa, vážny.
EVA
Prečo sú krajšie práve tie dva stromy?
Prečo k nim nesmiem?
ADAM
Nebo belasé je,
háj zelený? Nuž, proste je to tak!
Poslúchni, Eva, poďme odtiaľto.
(Usadia sa v tôni stromov.)
EVA
Pritúľ sa ku mne, ovievať ťa budem.
(Prudký víchor, v kroví sa zjaví Lucifer.)
ADAM
Nič podobného nezažil som dosiaľ.
Počuješ, žena? Ako by sem bola
vrazila cudzia, nepriateľská sila.
EVA
Celá sa trasiem.
Chorál nebies zmľkol.
ADAM
Na tvojich ňadrách akoby znel ďalej.
EVA
Aj ja, keď žiara nebies potemnie,
nájdem ju zase v tvojich očiach, Adam.
Veď kde by som ju mohla inde nájsť,
keď tvoja túžba priviedla ma na svet,
ako keď slnko v svojom majestáte
- aby na nebi samé nežiarilo -
kreslí svoj obraz na hladinu vôd
a ihrá sa s ním, šťastné, že má druha,
a veľkodušne pritom zabúda,
že je to iba odraz jeho žiare,
čo rozplynie sa, len čo zapadne.
ADAM
Prosím ťa, Eva, nezahanbuj ma,
veď čo je hlas, ak nik mu nerozumie,
a čo je lúč, ak farbu nerozihrá,
a čo som ja, ak v tvojej ozvene
sa nerozviniem v bytosť ešte krajšiu,
ktorú smiem ľúbiť viac jak vlastný život?
LUCIFER
Dosť načúval som tomu štebotaniu!
Môj chladný rozum vypočítavý
mohol by tým dvom ešte závidieť
rozmary detské. Odvrátim sa radšej.
(Na neďalekej vetve zašvitorí vtáča.)
EVA
Počúvaj, Adam! Rozumieš tej piesni,
ktorú si spieva zaľúbené vtáča?
ADAM
Raz načúval som šumu potoka
a zdalo sa mi, že tak isto spieval.
EVA
Aký je tento súlad zázračný!
Storako znie, no zmysel má ten istý.
LUCIFER
Čo ešte váham? Prečo strácam čas,
veď prisahal som, že ich oboch zničím.
A predsa znovu pochybnosť ma hryzie,
či nie je v tomto boji zbytočná
zbraň rozumu a veľkej ctižiadosti,
keď oni si už našli útočište
v horúcom cite, čo ich ochráni
a znovu zdvihne, keby klesnúť mali.
Tak prečo váham? Šťastie žičí smelým!
(Nový náraz víchra. Pred preľaknutým ľudským párom sa zjaví Lucifer. Svätožiara zmizne. Lucifer sa zachechce.)
Čo ste tak stŕpli?
(Eve, ktorá chce ujsť.)
Počkaj, krásna dáma!
Nech ťa smiem aspoň chvíľu obdivovať!
(Eva zastane a pomaly sa osmelí.)
<LUCIFER>
(bokom.)
Ten typ sa bude večne obmieňať.
(Nahlas.)
Bojíš sa, Adam?
ADAM
Vari teba, chudák!
LUCIFER (bokom.)
Tiež dobrý predok hrdých mužských cností!
(Nahlas.)
Zdravím ťa, braček!
ADAM
Povedz, kto si vlastne?
Prichádzaš zdola a či ideš zhora?
LUCIFER
Nám je to jedno, ako sa ti páči.
ADAM
Ja nevedel som, že je aj viac ľudí.
LUCIFER
Čo všetko ešte nevieš, milý braček,
a nikdy nezvieš. Dobrotivý starec
nie preto si ťa stvoril z prachu zeme,
aby sa s tebou o svet podelil!
Ty chváliš ho, on vydržiava si ťa.
To ber si, vraví, tamtoho sa chráň
a vodí ťa a stráži ako ovcu,
takže ti vlastne myslieť netreba.
ADAM
Netreba myslieť? - Vari nerozmýšľam?
Nevnímam vari teplé lúče slnka
sladkú radosť, že tu vôbec žijem?
A nekonečnú milosť môjho Boha,
ktorý ma spravil bohom na zemi?
LUCIFER
Tak rozmýšľa aj nepatrnný červík,
čo ovocie ti spred úst ujedá,
aj orol, keď sa na vtáčatko vrhá.
A ty si myslíš, že si niečo viacej?
Tá malá iskra, ktorá vo vás svitá,
ten letmý záblesk nekonečnej sily,
je ako pena, keď sa potok sčerí,
hneď zablysne sa, ale hneď aj klesne
do sivej hĺbky jeho koryta.
Len myšlienka, čo v tvojej hrudi drieme,
ktorú si zatiaľ neuvedomuješ,
ti umožní raz ako dospelému
slobodne voliť medzi zlom a dobrom,
aby si sám svoj osud spravoval
a vymanil sa navždy z jeho krážov.
No tebe, zdá sa, celkom vyhovuje
žiť pohodlne ako hovnivál
a bez poznania život premárniť.
Oddať sa viere - to je pohodlné,
oveľa ťažšie - stáť na vlastných nohách!
ADAM
Závrat ma chytá z tvojich veľkých rečí!
EVA
Mňa nadchýnajú! Je to také nové!
LUCIFER
No poznanie ti, braček, nepostačí.
Ak chceš nájsť v skvelých dielach stelesnenie,
aj nesmrteľný by si musel byť.
Život je predsa taký strašne krátky!
Váš tvorca ukryl do týchto dvoch stromov
tajomstvo. Ale zakázal k nim prístup.
Ten prvý ti dá poznanie, ten druhý
dá večnú mladosť. Budeš ako Boh.
EVA
Aký je krutý ten náš stvoriteľ!
ADAM
A čo keď klameš!
(Nebo sa trochu vyjasní.)
NEBESKÝ CHÓR
Beda, prebeda!
Sú v pokušení!
HLAS PÁNA
Chráň sa, človeče!
ADAM
Koho tu čujem?
LUCIFER
Vietor kmáše chvojím.
Pomôžte mi, živly,
zďaleka i zblízka,
pomôžte mi človeka
teraz pe vás získať!
(Náraz víchra, svätožiara pohasne.)
Tie stromy dva sú moje.
ADAM
Kto si vlastne?
Ja som si myslel, že aj ty k nám patríš.
LUCIFER
Všimni si orla, ktorý krúži v mrakoch,
všimni si krtka, ktorý v zemi ryje,
obaja majú iný horizont.
Nie, ríšu duchov človek neobsiahne,
pre človeka je človek ideálom
a pre psa pes, keď za druha ho prijme
a keď ho uctí ako priateľa.
No ako ty psom pyšne pohŕdaš
a stojíš nad ním ako jeho osud,
sypúc naň kliatbu a či požehnanie,
tak isto pyšne hľadíme my na vás
z nesmiernej výšky veľkej ríše duchov.
ADAM
Chceš povedať, že patríš medzi duchov?
LUCIFER
Som najmocnejší medzi mocnými!
Ja stával som hneď pri Pánovom tróne
a vždy som brával podiel z jeho slávy.
ADAM
Prečo si teda v nebi neostal?
Prečo si zišiel do tohoto prachu?
LUCIFER
Už zunoval som druhé miesto v rade,
aj jednotvárny pravidelný život
a nezrelý zbor detských hláskov v nebi,
čo všetko chváli a nič nezatratí.
Už sa mi žiada boj a nesúlad,
čo nový svet a novú silu zrodí,
kde samotný duch nájde uplatmenie.
Len odvážny ta sprevádzať ma môže.
ADAM
Boh povedal, že potrestá nás oboch,
ak zídeme z tej cesty, čo nám určil.
EVA
Potrestá? Prečo? Keď nám určil cestu,
po ktorej máme kráčať, potom iste
tak si nás stvoril, aby hriešne sklony
nás z pravej cesty nikam nezaviedli.
Vari nás preto nad hlbokú priepasť
postavil, aby zatratil nás, Adam?
Ak pojať chce aj hriech do svojich plánov,
jak pojal búrku do dní slnečných,
kto nazve búrku hriešnejšou, keď hrmí,
jak dni, čo hrejú, lebo slnečné sú?
LUCIFER
Hľa, narodil sa prvý filozof!
Po tebe prídu mnohí, sestrička,
a miliónkrát budú o tom hútať
a nejeden z nich skončí v blázinci,
no nik ten problém nikdy nerozlúšti.
Dajte vy pokoj márnym hlavolamom,
veď každá vec má predsa toľko farieb,
že kto by ich chcel všetky preskúmať,
vedel by menej ako v prvej chvíli,
no nemal by už čas na rozhodnutie.
Veď mudrovanie usmrcuje činy.
EVA
Ja odtrhnem si jedno z jabĺk, Adam!
ADAM
Je na nich kliatba Pána!
(Lucifer sa smeje.)
Odtrhni si!
Nech teda príde, čo prísť na nás musí.
Budeme múdri ako Boh.
(Jablko poznania okúsi najprv Eva, potom Adam.)
EVA
A mladí,
a večne mladí!
LUCIFER
Poďte tadeto.
A toto je strom nesmrteľnosti.
Rýchlejšie poďte!
(Ťahá ich k druhému stromu. Cherub s plamenným mečom im zastane cestu.)
CHERUB
Nabok, hriešnici!
HLAS PÁNA
Opustil si ma, Adam, teda sám
skús, čo si hoden. Opúšťam ťa tiež!
EVA
Beda nám! Koniec!
LUCIFER
Zúfate si?
ADAM
Nie!
Mrazí ma iba pocit prebudenia.
Poďme preč, žena, kamkoľvek - len preč!
Aké je toto miesto zrazu pusté.
NEBESKÝ ZBOR
Odteraz každá slza cenu má,
lož víťazí - a zem je stratená!
