OČAMI MIZANTROPA

ADAM

      Celá zem sa chvie!

Až teraz vidím, že to, čo som dosiaľ

za beztvaré a pevné považoval,

je vriaca hmota, čo sa prejavuje

raz ako kryštál a raz ako púčik.

Kam zmizne ale v kolobehu tvarov

a v tomto zmätku jedinečnosť ducha?

Čo bude s telom, o ktorom som myslel,

že spoľahlivým nástrojom mi bude

pri veľkých snoch a smelých podujatiach?

Vari raz toto roztopašné decko,

čo slasť i strasť mi rovným dielom dáva,

sa rozpadne tiež iba na hrsť prachu

a to, čo zvýši, bude vzduch a voda

a bez stopy sa vyparí aj to,

čo pred chvíľou tu jasalo a kvitlo?

A každé slovo, každá myšlienka,

čo skrsne v mozgu, stroví ma, kým do tla

nezhorím celý? Tento zhubný oheň

musí len dáky zlý duch roznecovať,

aby sa zohrial pri pahrebe mojej.

Vidina, zmizni, lebo zošaliem,

aké je strašné zoči-voči živlom

stáť v tomto boji celkom opustený

a bezbranný. - Och, prečo odvrhol som

ochrannú ruku Prozreteľnosti,

ktorú som tušil, ale nevážil si,

a ktorú teraz darmo by som volal.

 

EVA

Aj ja mám, Adam, taký istý pocit.

Keď budeš s dravou zverou zápasiť

a mňa keď v sade zmorí únava,

márne sa budem rozhliadať, veď nikde

neuzriem brata ani priateľa,

čo by nás v núdzi povzbudil a chránil.

Ach, kdeže sú tie staré zlaté časy!

 

LUCIFER (posmešne.)

Ak máte také malé dušičky

a trasiete sa bez opatrovníka

a chýba vám, že nie ste v područí,

privolám ihneď vľúdnejšieho boha,

ktorého poznám z nebeského zboru.

Je to duch zeme, láskavý a skromný.

      Ó, zjav sa v tejto chvíli,

      duch zeme roztomilý,

      negácia ťa volá,

      tej nikto neodolá.

(Zo zeme vyšľahnú plamene, za prenikavého hrmenia sa vytvorí hustý čierny oblak s dúhou.)

 

LUCIFER (cúvne.)

Kto si, ty prízrak? Volám ducha zeme

a ten je predsa láskavý a krotký.

 

HLAS DUCHA ZEME

Čo sa ti zdalo krotké na nebesiach,

to v tvojom kruhu nesmierne je dravé.

Nuž tu som, lebo keď ma zavolá

ktokoľvek z duchov, musím poslúchnuť,

lenže ti radím: nerozkazuj mi!

Keď sa ti totiž zjavím, padneš z nôh

a tamtí dvaja zahynú jak červy.

 

LUCIFER

Povedz mi teda, ako sa má človek

priblížiť k tebe, keď si preňho bohom.

 

HLAS DUCHA ZEME

Nájde ma všade, vo vodách i mrakoch,

v sadoch ma nájde, všade, kam len nazrie

s horúcou túžbou, so zdvihnutým čelom

(Zmizne. Sad a okolie prameňa zaplnia hravé nymfy.)

 

EVA

Ach, pozri, Adam, aký je to jas!

Ach, ako milo pozdravujú nás!

Samota zmizla, údes ustúpil

pred týmto rojom utešených víl!

Keby nás zasa schvátil dáky žiaľ,

bude tu niekto, kto by radu dal!

 

LUCIFER

Kto iný by vám lepšiu radu dal!

Čo človek chce, to hneď by rád aj mal.

Odpoveď takú dá ti každá z víl,

akú si predtým do otázky skryl:

na čisté srdcia hľadia s vrúcnym citom

a na zúfalé hľadia so súcitom,

v stých podobách ťa sprevádzajú pri tom,

zmenené stokrát v okamihu skrytom,

tieň mudrcovi dajú, ktorý húta,

ideál mladým srdciam miesto puta.

 

ADAM

Neoslepuj ma leskom tejto hry,

vnímam ju, ale neprenikám do nej;

teraz mám vlastne o záhadu viac,

nezavádzaj ma ďalej, Lucifer,

prezraď mi všetko, ako si bol sľúbil.

 

LUCIFER (bokom.)

To poznanie ti ešte strpčí život

a ešte budeš chcieť byť nevedomý.

(Nahlas.)

Len trpezlivosť! Vieš, že iba bojom

môžeš si chvíľku slasti vykúpiť.

Ešte sa musíš veľa naučiť,

a sto ráz padnúť, pokým všetko zvieš.

 

ADAM

Tebe sa ľahko povie: trpezlivosť,

keď pred sebou máš nekonečný život.

Ja strom života neokúsil som,

málo mám času, ponáhľať sa musím.

 

LUCIFER

Všetko, čo žije, rovnaký má život,

storočný strom i jednodňová muška.

Precitne, rastie, miluje sa, hynie,

naplniac dielo, splniac svoje túžby.

Čas vlastne stojí: my sa meníme,

a jedno je, či storočie či deň.

Preto sa neboj, dosiahneš svoj cieľ,

iba že všetko nemôže sa vtesnať

do jediného tvora z prachu zeme.

Videl si mravcov, videl včelí roj,

hmýrenie, v ktorom iba jednotlivci

konajú voslep, mýlia sa a hynú,

zatiaľ čo celok, večná jednotka,

žije a koná v kolektívnom duchu

a vytýčenú úlohu aj splní

a dovedie ju do samého konca.

Aj tvoje telo sa raz rozpadne,

v stých podobách však znovu ožiješ

a nič nemusíš začať odznova:

ak zhrešil si, hriech odpyká tvoj syn

a tvoja lámka jeho lámať bude

a všetko to, čo pocítiš a skúsiš,

bude ti patriť milióny rokov.

 

ADAM

Vravíš jak starec zahľadený spiatky,

no mladé srdce nedočkavo túži

do budúcnosti nahliadnuť a vidieť

cieľ svojich bojov, zmysel svojich útrap.

 

EVA

Aj ja chcem vedieť, či snáď nepohasne

pri toľkých zmenách, čo je na mne krásne.

 

LUCIFER

Nuž dobre teda. Čarovaním prostým

vás zavediem až no dno budúcnosti

v obrazoch letmých, v snových marivách.

Keď spoznáte však, aký hlúpy cieľ

má vaša borba, že je nezmysel,

aby vám údes nenaháňal strach

a nezbehli ste z boja, prídem včas,

na vaše nebo vrhnem lúča jas,

veď zrkadlenie sveta klamné je:

iba môj lúč je znakom nádeje.

(Medzitým odvedie Adama a Evu do chatrče, kde obaja zaspia.)