OČAMI MIZANTROPA

Tragédia človeka

 

 

 

PRVÝ OBRAZ
DRUHÝ OBRAZ
TRETÍ OBRAZ
ŠTVRTÝ OBRAZ
PIATY OBRAZ
ŠIESTY OBRAZ
SIEDMY OBRAZ
ÔSMY OBRAZ
DEVIATY OBRAZ
DESIATY OBRAZ
JEDENÁSTY OBRAZ
DVANÁSTY OBRAZ
TRINÁSTY OBRAZ
ŠTRNÁSTY OBRAZ
PÄTNÁSTY OBRAZ

 

 

 

 

O autorovi

 

       Imre Madách sa narodil 21. januára 1823, tri týždne po narodení Sándora Petőfiho, v miestnom kaštieli. Jeho otec sa volal rovnako Imre, matka Anna Majtényi. Básnik mal štyroch súrodencov: Máriu, Annu, Károlya a Pála. Otec Imreho Madácha zomrel v roku 1834, keď mal jeho syn – básnik iba 11 rokov. Vo svojej rodine básnik videl príklad k vlastenectvu a vzťah ku kultúre. V roku 1837 ukončil gymnaziálne štúdiá, skúšky absolvoval vo Váci. Nemal ani 15 rokov, keď začal študovať v Pešti na filozofickom odbore. V rokoch 1839 – 1840 sa dal na štúdium práva.

 

       V Pešti veľmi veľa čítal, z maďarskej literatúry predovšetkým Kölcseyho, Vörösmartyho, Bajzu a Eötvösa, zo svetovej literatúry to bol hlavne Victor Hugo a Shakespeare. Jeho blízkym a dobrým priateľom sa stal Menyhért Lónyay.

 

       Počas prázdnin sa vždy rád vracal domov do kaštieľa. V roku 1840 navštívil Piešťany a Trenčín. Ešte v tom istom roku pokračoval v štúdiu práva, ale už v Dolnej Strehovej. O rok neskôr však opäť v Pešti absolvoval skúšky z práva a v roku 1842 zložil advokátske skúšky. Vo februári 1845 sa zasnúbil s Erzsébet Fráter, svadba bola v tom istom roku, presnejšie 20. júla. Dňa 1. januára 1848 sa im narodil syn Aladár. Madácha v tom období už asi piaty rok trápili zdravotné problémy. V roku 1851 sa Madáchova rodinka rozrástla, narodila sa im dcérka Jolán. O rok sa básnik dostal do väzenia, lebo ukrýval tajomníka Lajosa Kossutha Jánosa Rákóczyho. Dňa 7. mája 1853 ho prepustili na slobodu, no musel zostať v Pešti. K svojej rodine do obce Csesztve sa vrátil až v júli. Do Dolnej Strehovej sa rodina presťahovala koncom roka 1853, jeho manželstvo však nebolo šťastné a po vzájomnej dohode 25. júla 1854 v obci Ecseg podpísali manželia rozhodnutie o rozvode. Sedem rokov svojho manželského života prežil v obci Csesztve. V rokoch 1859 – 1860 napísal v Dolnej Strehovej svoje vrcholné dielo Tragédia človeka. Toto umelecké dielo hrajú ešte aj dnes a je veľmi obľúbené na javiskách v celej Európe. Po krátkom čase začal pracovať na ďalšej svojej významnej dramatickej tvorbe Mózes. Prácu dokončil v novembri 1861. V auguste nasledujúceho roku Madácha v Csesztve a v Strehovej navštívil ďalší vynikajúci predstaviteľ maďarskej literatúry János Arany. Madách sa v roku 1863 dočkal obrovskej pocty: bol zvolený za člena Maďarskej akadémie vied. Vtedy však už bol vážnejšie chorý. Básnik zomrel v kruhu svojich priateľov a blízkych 5. októbra 1864 o pol druhej ráno. Jeho pohreb sa konal 7. októbra 1864 v Dolnej Strehovej a pozostatky uložili v starej rodinnej hrobke na cintoríne oproti katolíckemu kostolu. „Jeho rodisko sa s ním dôstojne rozlúčilo: obrad celebrovali šiesti kňazi, spieval lučenecký mužský zbor, rakvu sprevádzali župní pandúri a striedavo niesli predstavitelia novohradského dôstojníckeho zboru a miestnej mládeže,“ píše Ferenc Kerényi v publikácii Imre Madách.

 

 

Význam Madáchovej literárnej tvorby

 

       Odborná literatúra o Madáchovi je veľmi bohatá. Samozrejme, popredné miesto v nej zastáva jeho hlavné dielo: Tragédia človeka. Mnoho literárnych vedcov si myslí, že Madách vytvoril jediné ozajstné dielo, avšak hneď na úrovni svetového rangu. Napriek tomu treba zdôrazniť, že literárni teoretici, historici a kritici vyzdvihujú fakt, že existuje mnoho rozborov aj ďalšej Madáchovej tvorby. Tvorbu básnika a dramatika podrobnejšie rozoberal literárny vedec Pál Gyulai, ktorý už v roku 1880 vydal trojzväzkovú publikáciu o tvorbe Madácha. Napriek svojej obšírnosti toto vydanie vôbec nie je kompletným zrkadlom, úplnou zbierkou Madáchovej literárnej činnosti. Úspešnejší výber zostavil v roku 1942 publicista a literát Gábor Halász. Práve táto tvorba je dodnes asi najpoužívanejším a najkomplexnejším výberom.

 

       Od smrti Madácha bolo jeho hlavné dielo Tragédia človeka interpretované v rôznych podobách a pochopeniach. Táto umelecká tvorba v biblickom rámci podáva obraz dejín ľudstva a je to vlastne stručná charakteristika Madáchovho diela svetového rangu. Keďže obsahuje cirkevné prvky, niektorí teológovia práve preto mali výhrady a Tragédiu človeka kritizovali. Najviac kritiky z kruhu teológov sa dielu ušlo z úst Bélu Várdaiho, ktorý poukázal na to, že to, čo Madách v Tragédii rozoberá, je pre neveriacich veľa, pre veriacich zas málo. Ďalší literáti sa vyjadrili, že Tragédia človeka je príliš pesimisticky ladená tvorba. Avšak viac slov a článkov o tejto geniálnej tvorbe je pozitívnych. Už Ferenc Toldy, významný literárny vedec 19. storočia predpovedal, že Tragédia človeka sa aj v nemčine, aj v iných jazykoch stane svetoznámou. Podľa Györgya Radóa Madáchovo dielo bolo preložené približne do 80 jazykov, sú jazyky, v ktorých vyšlo v rôznych verziách. Madách sa dožil aj toho, že mu francúzsky literát Ludovic Rigoudaud v roku 186 oznámil: „Pracujem na preklade Tragédie.“ Alexander Ditze už v roku 1865 preložil Tragédiu do nemčiny, vo francúzštine je aj viac prekladov, jedným z prekladateľov bol známy básnik Jean Rousselot. V češtine vyšiel preklad od Františka Brábeka, v slovenčine od Pavla Országha Hviezdoslava, ale aj od ďalších prekladateľov.

 

       Madáchovo dielo sa jednoznačne zapísalo medzi elitu svetovej literatúry. Počas autorovho života sa ani jedna jeho hra nedostala na javisko. Tragédiu človeka prvýkrát predviedli 21. septembra 1883. Podľa tejto významnej dramatickej tvorby vznikla aj opera. Tragédiu zhudobnil György Ránki a prvýkrát ju uviedli v budapeštianskej Opere v roku 1970.

 

Béla Susla