Historie není vzestupnou spirálou lidského pokroku a dokonce ani drápáním se krok za krokem do lepšího světa.
Je to nekonečný cyklus v němž na sebe vzájemně působí měnící se znalosti a neměnné lidské potřeby. - J. Gray
PÄTNÁSTY OBRAZ
Scéna sa zmení v krajinu s palmami ako v treťom obraze. Adam, znovu ako mladý muž, vychádza z koliby ešte rozospatý a s údivom sa rozhliada. Eva spí v kolibe. Lucifer stojí uprostred. Je nádherný deň.
ADAM
Ach, kam ste zmizli, hrozné obrazy?
Všetko tu žije v sladkom opojení
jak prv, kým sa mi srdce nezlomilo.
LUCIFER
Márnivý človek. Vari si len nechcel
rozvrátiť večný zákon prírody!
Myslíš, že pre smrť jediného červa
zachvie sa zem a nová hviezda vyjde?
ADAM
Sníval som dosiaľ a či teraz snívam?
A vlastne čo je viacej: sen či bytie,
čo usádza sa na neživú hmotu,
aby sa potom rozpadlo aj s ňou?
Na čo je dobrá krátka chvíľka bytia?
Aby som spoznal hrôzu nebytia?
LUCIFER
Zas nariekaš? Veď iba zbabelec
bez boja prijme akýkoľvek úder,
hoci je v jeho moci vyhnúť sa mu.
Na večný zákon svojho osudu
pokojne hľadí iba silný človek
a nerepce a stará sa len o to,
aby vždy obstál, v ktorejkoľvek chvíli.
Takýto zákon hýbe dejinami,
ty si len nástroj v jeho pevných rukách.
ADAM
Nie, to je lož! Veď vôľa človeka
je slobodná a krvou vykúpená,
aj raja som sa iba pre ňu vzdal,
poučil som sa z nezvyčajných snov
a vytriezvel som z mnohých ilúzií,
a teraz sám sa rozhodne, čo ďalej.
LUCIFER
Veď hej, no osud má za spojencov
aj veľkú nádej, sladké zabúdanie!
A zabúdanie zaceľuje rany
a nádej každú priepasť preklenie
a povzbudí ťa: skús, hoc toľkí padli!
Ty budeš prvý, čo ju preskočí.
Videl si, všakže, ako učenec,
aj takú zvláštnosť ako črevnú hlístu,
čo žije iba v pustovke či mačke,
hoc prvý stupeň svojho vývinu
nemôže prežiť inde ako v myške.
Nijaká myška nie je predurčená
pocítiť drápy pustovky či mačky;
keď sa im vyhne, keď je šikovná,
zahynúť môže hoci na starobu.
No prísny zákon starostlivo strežie,
aby sa mačkám ušlo toľko myší,
koľko ich treba k zachovaniu hlíst
po tisícročia všade na zemi.
Len jednotlivec nie je viazaný,
no ľudstvo ako celok vlečie putá.
Dnes nadšenie ťa strhne ako príval
pre túto vec a zajtra pre inú.
Vždy bude niekto horieť na hranici,
vždy sa mu bude niekto posmievať.
Kto to však potom všetko poráta,
užasne, s akou veľkou dôslednosťou
určuje osud správne proporcie
sobášov, smrtí, hriechu, veľkých cností,
šialenstiev, viery a tiež samovrážd.
ADAM
Lucifer, prestaň! Niečo sa mi marí.
Aj bohu môžem ešte vzdorovať.
Osud mi môže stokrát vravieť: ži!
vysmejem sa mu a keď chcem, tak zomriem.
Veď aj tak som len sám na tomto svete.
Hľa, predo mnou je útes, pod ním priepasť:
postačí skok a za posledným dejstvom
konečne poviem: komédia končí.
(Adam vykročí k útesu, Eva vyjde z dverí.)
LUCIFER
Akože končí? To sú hlúpe reči!
Veď každý koniec je aj začiatkom.
Videl si predsa toľké tisícročia!
EVA
Prečo si, Adam, ukradomky ušiel
a rozlúčil sa iba chladným bozkom?
Aj teraz máš na tvári hnev a starosť,
tak sa ťa bojím…
ADAM (ide ďalej.)
Prečo stále sliediš
a prečo striehneš na každý môj krok?
Veď muž, čo vládne svetom, nemá času
maznať sa stále, má aj inú starosť,
žena to, pravda, nevie, prekáža mu.
(Nežne.)
Prečo si ešte chvíľku nedriemala!
Teraz mi bude ťažšie priniesť obeť,
čo povinný som priniesť budúcnosti.
EVA
Možno ti bude ľahšie, keď ti poviem,
že to, čo bolo dosiaľ neisté,
je teraz isté: naša budúcnosť!
ADAM
Nechápem!
EVA
Počkaj, hneď sa usmeješ,
keď ti to poviem. Podíď ku mne bližšie.
Ja budem matkou, Adam, už to cítim.
ADAM (padne na kolená.)
Ach, zrazil si ma, Pane, na kolená.
Boj, ktorý s tebou zvádzam, nemá zmyslu,
nuž potrestaj ma, alebo ma zdvihni.
LUCIFER
Zabúdaš, červ, na svoju vlastnú veľkosť,
za ktorú vďačíš mne?
ADAM
Ach, nechaj to už!
Tamto bol prízrak: tu som našiel pokoj.
LUCIFER
Čím sa to vlastne chvasceš, hlupaňa?
Tvoj syn už v raji počatý bol v hriechu.
Prinesie na svet iba hriech a biedu.
EVA
Keď Boh to bude chcieť, ja počnem v biede
ďalšieho syna, ktorý biedu zdolá
a bude hlásať bratstvo medzi ľuďmi.
LUCIFER
Ty sa chceš búriť, otrok, proti mne?
Vstaň z prachu, zviera!
(Chce kopnúť Adama. Otvoria sa nebesá a zjaví sa Pán, obklopený anjelmi.)
PÁN
Kľakni, Lucifer!
Nado mňa niet!
LUCIFER (prikrčený.)
Ty, kliatba, kliatba, kliatba!
PÁN
A ty vstaň, Adam, nebuď zatrpknutý,
veď vidíš, že ťa zas na milosť beriem.
LUCIFER (bokom.)
Rodinný výstup, ako vidím, začal,
na cit by ešte mohol zapôsobiť,
no rozum by sa nekonečne nudil.
Ja radšej zmiznem!
PÁN
Zostaň, Lucifer,
ešte aj tebe mám čo povedať.
A ty sa, syn môj, priznaj, čo ťa trápi?
ADAM
Ach, Pane, mal som hrozné vidiny,
nakoľko boli pravdivé, to neviem.
Ach, povedz, povedz, čo ma vlastne čaká,
bude mi vôbec stačiť krátky život,
v ktorom sa duch môj stáča ako víno,
ktoré ty potom prachu napospas
vyleješ na zem. Či si predurčil
k inému cieľu tento vzácny nápoj?
Pôjde vpred moje ušľachtilé plemä,
aby sa k tvojmu trónu priblížilo,
alebo ako zapriahnuté zviera
do smrti bude ťahať svoje jarmo?
Dostane sa raz ušľachtilej hrudi
odmeny za to, že hoc krvou platí,
žne iba posmech maloverných davov?
Vysvetli mi to a ja ponesiem
bársaký osud, lebo neistota
je pre mňa peklo.
PÁN
Nevypytuj sa
na tajomstvá, čo božia ruka kryje
pred roztúženým zrakom, dobroprajne.
Keby si vedel, že tvoj duch len hore
dočká sa večnej slávy, akou cnosťou
bolo by ďalej trpieť na zemi?
Keby si vedel, že sa aj tvoj duch
vpije do prachu, zriekol by si sa
chvíľkovej slasti v boji za ideu?
Kým budúcnosť len ako cez hmlu vidíš,
kým cítiš ťarchu svojho života,
dvíha ťa pocit nekonečnosti.
Keby si ale pre ten pocit spyšnel,
tu obmedzí ťa samotný tvoj život
a zaručí si veľkosť a tiež cnosť.
LUCIFER (so smiechom.)
Vznešená cesta! Jedna ako druhá!
Nuž nech ťa teda vedie cnosť a veľkosť,
dva pojmy, ktoré možno stelesniť
len ak ich dobre stráži nevedomosť
a povera a staré predsudky.
Že som si vôbec začal s človekom,
z blata a slnka uhnieteným, keď je
pre veľkosť malý, pre slepotu veľký.
ADAM
Ty sa mi nemáš prečo vysmievať.
Videl som produkt tvojho úsilia
a hruď mi zovrel nekonečný chlad.
Ach, povedz, Pane, kto sa postará,
aby som ostal vždy na správnej ceste?
Už nevedie ma tvoja pevná ruka,
plod poznania som i ja ochutnal.
PÁN
Ramä máš silné, srdce povznesené;
čaká ťa šíry nekonečný priestor!
Ak pôjde všetko dobre, budeš vždy
počuť hlas, čo ťa zavráti a zdvihne.
Keby však zmĺkol v tvojom rušnom bytí
nebeský hlas, tu duša čistej ženy,
vzdialená každej nízkosti a špine,
ho začuje a cez aortu srca
odovzdá ti ho v piesni abo v básni,
a spolu s tými nástrojmi ti bude
stáť po boku aj v nešťastí aj v šťastí
jej usmievavý, dobrý génius.
A ty, Lucifer, rob si ďalej svoje,
veď prstencom si v mojom nekonečne:
tvoj chladný rozum, hlúpa negácia
budú ťa držať v neprestajnom vare;
ak zvedieš ľudí, čo len na okamih,
nič nestane sa, veď sa oni vrátia.
Ale tvoj trest, ten bude nekonečný,
keď presvedčíš sa, že to, čo chceš zničiť,
rozkvitne znovu ušľachtilou krásou!
ZBOR ANJELOV
Je to veľká vec, ak slobodne
môžeš si zvoliť hriech či cnosť
a vedieť, že nad tebou bdie
Boh, čo ťa vezme na milosť.
Nuž konaj smelo, neľutuj,
ak nedočkáš sa vďaky más,
musíš mať vždycky vyšší cieľ
a veľké veci vykonáš.
Inakšie by ťa schvátil stud,
čo zráža slabých do prachu,
no dáva krídla statočným
a dáva nádej, odvahu.
Lež nenechaj sa zaslepiť
a leskom svojej cesty zviesť,
never, že všetko robíš sám
pre slávu božiu, jeho česť
a že si vlastne iba ty
nástrojom Boha svätého,
naopak, je to veľká česť,
ak môžeš konať za neho.
EVA
Ach, rozumiem tej piesni, vďaka Bohu!
ADAM
Aj mne sa zdá, že chápem. Pôjdem za ňou.
Len na smrť - ako zabudnúť!
PÁN
Riekol som: bojuj, človeče, a ver!
KONIEC
