Historie není vzestupnou spirálou lidského pokroku a dokonce ani drápáním se krok za krokem do lepšího světa.
Je to nekonečný cyklus v němž na sebe vzájemně působí měnící se znalosti a neměnné lidské potřeby. - J. Gray
ŠTRNÁSTY OBRAZ
Hornatá krajina pokrytá snehom a ľadom, bez jediného stromu. Slnko visí medzi chuchvalcami hmly ako vyhasínajúca červená guľa. Tajomný prísvit. V popredí, medzi zákrskami briez, jalovca a kosodreviny stojí eskimácka chyža. Adam, ako zlomený starec, opierajúci sa o palicu, zostupuje s Luciferom z hôr.
ADAM
Čo vláčime sa nekonečným snehom,
kde iba smrť sa na vás vyškiera,
kde iba tuleň, nami vyplašený,
poruší ticho skokom do vody.
Aj rastliny tu ustali už v boji,
lišajník chvie sa s kriakom krpatým,
červený mesiac hľadí spoza hmly
jak lampáš smrti nad priepasťou hrobu.
Zaveď ma ta, kde štíhle palmy kvitnú,
do vlasti slnka, medzi vonné ruže,
kde ľudská duša, plne rozvinutá,
vedomá si je svojej veľkej sily.
LUCIFER
Sme presne tam. Tá guľa, to je slnko.
Stojíme práve na rovníku Zeme.
Veda, jak vidíš, osud nepremohla.
ADAM
Takýto svet je iba pre smrť súci.
Už neľutujem, že ho opustím.
Kedysi stál som pri kolíske sveta
a videl som v nej veľkú nádej ľudstva
a videl som v nej jeho budúcnosť;
len preto si ma stretol v každom boji.
No nad hrobom, čo sama príroda
prikryla flórom, zamýšľam sa znova,
ja, človek prvý a tiež posledný:
ako sa skončil osud môjho rodu,
či veľkolepo, v ušľachtilom boji,
či úbohým a trpasličím skonom,
nehodný sĺz, ak stratil svoju veľkosť.
LUCIFER
Ešte si stále veľmi samoľúby
na veľkosť ducha, ktorý voláš silou,
čo v pružných žilách neprestajne búši
a roznecuje mladé srdcia k činu.
No v trpkej chvíli smrti nechci stáť
pri vlastnom lôžku ako nemý svedok.
Čas totiž býva revízorom účtov,
a často chýba práve hospodár.
Horúčka smrti odoženie vždy
obrazy veľkých ľudských horúčok
a nikto nevie, ktoré boli pravé.
Posledný malý ľudský ston znie vždycky
jak veľký výsmech životného boja.
ADAM
Mal som ja radšej zahynúť tam hore
pri plnej sile, pri sviežosti ducha,
no nemusel by som z ľahostajných úst
počúvať teraz nápis na svoj hrob.
Hoci si duch, ty nezdieľal si so mnou
nijaký boj a smrť už vonkoncom nie.
LUCIFER
Zas poznávam ťa, podľa slzy v oku,
s ktorou sa vraciaš znovu do života
a z rojčivých snov do rozumných úvah.
No upokoj sa, tvoj rod ešte žije,
tam stojí ešte jedna ľudská skrýša,
z jej dverí práve človek vychádza.
(Z chxže vyšiel Eskimák, vychystaný na lov tuleňov.)
ADAM
Vari ten netvor, tento zákrpok
má zdediť moju veľkosť, Lucifer?!
Ach, načo mi ho vlastne ukazuješ,
veď tým môj smútok iba znásobuješ.
ESKIMÁK
Tak predsa sú nad nami bohovia?
Veď sa mi zrazu dvaja zjavili!
No ktohovie, či dobrí sú, či zlí,
preto sa radšej skryjem pred nimi.
(Chce sa vrátiť.)
LUCIFER
Hej, na slovíčko! Počkaj!
ESKIMÁK (padne na kolená.)
Milosť, pane!
Obetujem ti tuleňa, čo skolím,
len vypočuj ma a buď ku mne dobrý.
LUCIFER
Kde berieš právo skoliť tuleňa
a vykúpiť si život jeho smrťou?
ESKIMÁK
Vo svojej sile; veď sa obzri, pane,
tam mrštná ryba červy požiera,
rybu zas tuleň, tuleňa zas ja.
LUCIFER
A veľký duch, ten schmatne zase teba.
ESKIMÁK
Viem, viem to dobre, ale krátku chvíľu,
čo dožičí mi z veľkej milosti,
krvavá obeť musí vykúpiť.
ADAM
Zbabelý postoj!
LUCIFER
Tvoj bol vari iný?
Aký je vlastne medzi vami rozdiel?
On tuleňa a ty si človeka
chcel obetovať pred oltárom boha,
k obrazu svojmu ktorého si stvoril,
kým on ho stvoril k svojej podobe.
ESKIMÁK
Hneváš sa na mňa, cítim; viem aj prečo,
že som si trúfal v tvŕdzi povzdychnúť
k dobrému bohu slnka, čo nič nechce,
čo iba dáva. - Podľa starej bájky
on nám tu vládol. - Prosím, odpusť mi
a prekľajem ho.
ADAM
Bože, počuješ
a nepýriš sa, akým úbožiakom
stal sa tvoj človek, tvoje skvelé dielo?
ESKIMÁK
Tvoj druh sa hnevá. Iste bude hladný.
LUCIFER
Skôr naopak, on vôbec nemá hlad.
ADAM
Nemiestne žarty nechaj teraz bokom.
LUCIFER
To nie sú žarty. Ty tu mudruješ
jak sýty človek, on, tvoj biedny druh
má prázdne brucho, preto takto vraví.
Druh druha ničím nepresvedčíte.
No zhodnete sa, len čo vyhladneš,
alebo ak sa druh tvoj nasýti.
A nech sa ti to akokoľvek nezdá,
naprv sa vo vás hlási k slovu zviera
a iba potom, keď ho nasýtiš,
ozve sa človek, aby povýšene
zavrhol svoju vlastnú podstatu.
ADAM
Tá reč je ako šitá na teba,
do prachu rúcaš všetko, čo je sväté;
lež potom každý čin a idea
sú iba parou, čo sa z hrnca tratí
alebo plodom hlúpych okolností,
nad ktorým vládne zákon podlej hmoty,
čo uväzní ho a dá mu aj pohyb?!
LUCIFER
A vari nie? Či bol by Leonidas
v priesmyku zomrel, keby sa bol živil
nie v republike chudobnej a hladnej
polievkou riedkou, ale opojením
rozkoší, slastí, ktorým hýri Východ
v lukulských vilách? Bol by padol Brutus,
keby bol prišiel k peknej Porcii
na dobrý obed a útrapy z bojov
vyležal doma? Kde prekvitá hriech
a kde sa vlastne darí šľachetnosti?
Či nerodí sa z biedy hriech a zlo,
či nerodí sa ušľachtilosť z jasu,
či tvoji vnuci túžbu po slobode
v tom istom duchu neponesú ďalej?
Koľkí už chceli skončiť zo životom
a vešali sa na stromy a hrady!
No keď im strhli slučku ešte včas,
tak pomiatol ich dotyk so životom,
že zabudli na svoje účtovanie.
Keby sa nebol zrodil Hunyad v lone
zbožného ľudu, ale v maurskom šiatri,
stal by sa, myslíš bohatierom kríža?
Keby bol býval Luther pápežom,
Lev profesorom vo Wittenbergu,
ktovie, či Lev by nebol reformátor
a Luther či by nevynášal kliatbu?
A keby nebol Napoleonovi
ľud kliesnil cestu vlastnou krvou k sláve,
čím by bol býval v plesni kasární?!
ADAM (zakryje Luciferovi ústa.)
Prosím ťa, prestaň. Všetko, čo tu vravíš,
zdá sa tak prosté, jasné, pravdivé;
no o to horšie. Lebo povera
zmätie len tupca, ktorý aj tak nevie
nič o duchu, čo v nás i mimo nás je.
Múdrejší by ho iste rozoznal,
chlad tvojich rečí by ho ale zabil.
LUCIFER
Nuž pohovor si s ním. Veď nezaškodí,
keď sa v ňom uzrieš ako v zrkadle.
ADAM
Mnohí tu ešte takto živoríte?
ESKIMÁK
Nuž veru mnohí. Viac, než myslíš, pane.
Na prstoch všetkých ani neporátam.
Susedov svojich som už pozabíjal,
no zdá sa, darmo, prišli zasa noví.
A tuleňov je málo. Ak si boh,
tak zariaď, prosím, nech je ľudí menej,
no tuleňov viac.
ADAM
Poďme, Lucifer.
LUCIFER
Pozri si aspoň jeho ženu, Adam!
ADAM
Daj mi s tým pokoj; veď muž, ktorý klesá
a ktorý stále hlbšie upadá,
vzbudzuje v hrudi iba pohŕdanie.
Keď ale klesá žena - ideál,
tá stelesnená báseň života -
vzbudzuje hrôzu. Načo ju mám vidieť?
(Medzitým Lucifer pritiahne Adama k chatrči a kopne do dverí; vnútri vidieť Evu ako Eskimákovu ženu. Adam sa na prahu chatrče zarazí a meravo na ňu hľadí.)
LUCIFER
Či nepoznávaš svoju starú známu?
Musíš ju objať, lebo dobrák manžel
sa ináč iste na smrť urazí,
keď ani takú česť jej neprejavíš.
ADAM
Jak ju mám objať, keď som Aspáziu
v náručí držal? Hoci ďaleko je,
jej rysy vidím v tejto prostej žene,
no za jej bozkom, za jej objatím
divú zver tuším.
ESKIMÁK (vojde do chalupy.)
Žena, prišli hostia!
Nuž uvítaj ich tak, ako sa patrí…
EVA (vrhne sa Adamovi okolo krku a ťahá ho do chatrče.)
Buď pozdravený, oddýchni si u nás.
ADAM (chce sa vyprostiť z jej objatia.)
Lucifer, pomôž! Poďme odtiaľto.
Radšej ma zaveď späť do prítomnosti!
Už nechcem vidieť ďalšie márne boje,
ani svoj osud. Zvážim, či mám ďalej
vzdorovať tomu, čo mi určil Boh.
LUCIFER
Zobuď sa, Adam. Tvoj sen sa už skončil.
