OČAMI MIZANTROPA

TRINÁSTY OBRAZ

Vesmír. V diaľke vidieť stále sa zmenšujúcu zemeguľu, ktorá sa napokon javí už iba ako hviezda medzi hviezdami. Obraz sa začína v pološere, ktoré sa pomaly mení v slepú tmu. Adam, ako starec, letí s Luciferom.

ADAM

Kam vedie, povedz, tento divý let?

LUCIFER

Sám si chcel vzlietnuť z pozemského kalu

do vyšších sfér - ak rozumel som dobre -

ta, odkiaľ sa ti sladko prihovoril

hlas príbuzného ducha.

ADAM

      Netušil som,

že cesta k nemu bude taká strašná.

Vari je vesmír preto taký chladný,

že jeho svätosť človek zrušil?

Odrazu vo mne zápasia dva city:

chápem, že zem, keď duch ju prekonáva,

je úbohá, no na hraničnej čiare,

najradšej by som za ňou zaplakal.

Nože sa pozri na zem, Lucifer!

Najsamprv zmizli z našich očí kvety,

vzápätí šumot rozochvelých korún;

a známy kraj a stovky milých kútov

scvrkli sa zrazu v nevýraznú pláň.

Pôvabné miesta rozmazala hmla

a skalné štíty krčia sa jak hrudy

a olovené mračná, plné bleskov,

v ktorých ľud vždycky poslov neba tuší,

sa rozplynuli v obyčajný opar.

Kam stratila sa bezhraničnosť morí,

besniacich večne? Ako sivé škvrny

tratia sa zrazu vo vírení hviezd,

v bláznivom tanci. Tak to bol náš svet?

Ó, Lucifer, a ona, ona, ona…

musela ostať dole, na zemi?

LUCIFER

Vieš, keď sa dívaš z takej veľkej výšky,

najsamprv zmizne pôvab, potom veľkosť

a potom sila, no a nakoniec

ostane iba chladná matéza.

ADAM

Aj hviezdy miznú kdesi pod nami,

nevidím cieľ, no ani prekážky.

Lež akú cenu bez lásky a boja

môže mať ľudský život, Lucifer?

LUCIFER

Ak nieto v tebe viacej odvahy,

vráťme sa naspäť hrať sa v prachu zeme!

ADAM

Kto vraví o tom? Pokračujme v ceste!

Pominie sa bolesť, len čo popretŕham

posledné vlákna, čo ma viažu k zemi.

No beda, beda, začínam sa dusiť

a rozum sa mi zatemňuje, slabnem.

Nakoniec bude pravdivou tá bájka,

že Anteus žil iba dovtedy,

kým pridŕžal sa zeme.

HLAS DUCHA ZEME

      Veru, Adam.

Ty dobre vieš, že ja som duchom zeme

a že tvoj dych je vlastne mojím dychom.

Na tejto čiare končí moja moc,

ak žiť chceš, vráť sa, inak zahynieš

jak biedny červík, čo sa trepoce

v kvapôčke vody. Vráť sa radšej na zem.

ADAM

Darmo ma strašíš, patrí ti len telo,

ale môj duch, ten vzdorovať ti bude!

Veď myšlienka a pravda nemá hraníc,

až po nich predsa vznikol tvoj svet hmoty.

HLAS DUCHA ZEME

Si samoľúby! Presvedč sa a padneš!

Myslíš, že vôňa bola prv než ruža,

tvar prv než hmota, svetlo prv než slnko?

Keby si videl, čo len jediný raz,

v tom cudzom svete blúdiť svoju dušu,

jak márne hľadá zmysel, vyjadrenie

a necíti už nič, nič nechápe,

zhrozil by si sa. Lebo každý pocit

a poznanie, čo v tebe vibruje,

žiari z tej hmoty, ktorú voláš zem.

Tá keby bola iná, nebol by som,

no ani teba nebolo by, Adam.

Lebo len z môjho ducha odvodzuješ

krásu i mrzkosť, blaženosť i peklo,

len z môjho ducha žije tvoja vlasť.

A čo je večnou pravdou tu, to môže

byť v inom svete holým nezmyslom

a nemožné zas celkom prirodzeným.

Tiaž nejestvuje, ani pohyb v bytí.

Čo je tu vzduch, tam možno myšlienka je,

čo je tu svetlo, tam je možno zvuk,

a čo tu klíči, tam je možno kryštál.