7 obraz | ocami-mizantropa

SIEDMY OBRAZ

V Carihrade. Námestie, na ktorom sa poneviera niekoľko mešťanov. Uprostred patriarchov palác, vpravo kláštor, vľavo park. Prichádza Adam ako Tankred, v plnej sile, spolu s ďalšími rytiermi, v čele križiackych vojsk, ktoré sa vracajú z Ázie s vlajúcimi koruhvami a za vírenia bubnov. Lucifer ako Adamov zbrojnoš. Večer, neskoršie noc.

PRVÝ MEŠŤAN

Prichádza zasa horda barbarov,

ujdime domov pozatvárať brány,

kým nedostanú chuť na rabovačku.

DRUHÝ MEŠŤAN

A skryme dámy. Zdivočelá zberba

už okúsila slasti háremov.

PRVÝ MEŠŤAN

A naše dámy právo víťaza.

ADAM

Čo utekáte, bratia, pred nami,

či nevidíte sväté znamenie,

ktoré nás vedie za spoločným cieľom?

Do Ázie, kde nášho učenia

kolíska stála, svetlo viery našej

sme vniesli, aby milióny ľudí,

čo zdiveli, zas pocítili milosť.

A medzi vami nebolo by lásky?

PRVÝ MEŠŤAN

Takýchto rečí máme plné uši,

vždy po nich vzbĺkla strecha plameňom!

(Rozídu sa.)

ADAM (K rytierom.)

Toto sú trpké plody nášho diela,

keď nehodníci s podlým úmyslom

mávajú našou svätou zástavou

a zbabelo sa podlizujúc davu,

na samozvaných vodcov vyšvihli sa.

Rytieti moji! Kým sa bude skvieť

na našich mečoch len cti znamenie,

ochrana ženy, svätá chvála Boha

a statočnosť, je našou povinnosťou

na uzde držať zlého démona

a viesť ho, aby napriek svojim chúťkam

len ušľachtilé, veľké veci konal.

LUCIFER

Pekná reč, Tankred, ale čo, ak ľud

prestane veriť, že si jeho vodcom.

ADAM

Tam, kde je duch, aj víťazstvo vždy býva.

Zrazím ho k zemi.

LUCIFER

A keď prejaví sa

aj uňho duch? Tvár skloníš k nemu?

ADAM

Prečo?

Nespravím lepšie, keď ho zdvihnem k sebe?

Je predsa veľmi malicherné vzdať sa,

ak nemáš v boji druhov, a takisto

je úzkoprsé druha neprijať

a závidieť mu podiel na odmene!

LUCIFER

Hľa, ako spľasla veľká idea,

za ktorú mreli toľkí v arénach.

Sloboda ľudskej osobnosti, ľaľa!

Idea bratstva podivností plná!

ADAM

Nesmej sa. Ver mi, chápem náuku,

ktorá je zmyslom môjho života.

Kto svätou iskrou horí, môže sa

vyšvihnúť k nám, my prijmeme ho radi,

jediný úder meča pasuje ho

za člena rádu, musíme však chrániť

česť nášho kríža v čase plnom zmätkov.

Kiežby už prišiel, kiežby prišiel čas,

veď vykúpenie naše dovŕši sa,

keď nebude už prekážok a zábran.

Či ten deň príde, pochyboval by som,

ak nebol by za týmto veľkým dielom,

sám mocný Boh, čo toto všetko stvoril.

Jak prijali nás, bratia, dobre viete,

sme sirotami v tomto hlučnom meste.

Čo sa dá robiť? Rozložíme tábor

tam konča parku, ako sme si zvykli

v pohanských krajoch, kým sa všetko zmení.

Môžete ísť, hneď prídem za vami

a každý rytier za svoj oddiel ručí.

(Križiacke vojsko rozloží tábor.)

LUCIFER

Škoda, že tvoje krásne idey

nanovo rodia plané jablká:

červené zvonka, zvnútra červivé!

ADAM

Už neveríš v nič ušľachtilejšie?

LUCIFER

Čože ja, ale tvoji neveria.

Rytiersky rád, čo staviaš ako Faros

vo vlnobití mora, vyhasne raz

a napoly sa zrúti, jeho útes

pre plavcov bude nebezpečnejší

jak ktorýkoľvek útes bez majáka.

Všetko, čo žije, pôsobí a koná,

Zahynie časom, duch sa vytratí,

a iba telo ako zdochlina

nákazu bude šíriť vôkol seba

po novom svete, ktorý príde k slovu.

Tak teda vidíš, čo nám zostane

po slávnych predkoch!

ADAM

Pokým rozpadne sa

náš slávny rád, už sväté učenie

zachváti davy.

LUCIFER

Sväté učenie

je práve vašou kliatbou, moji milí,

len čo ste si ho totiž objavili,

hneď skrúcate, hneď otáčate si ho

oháňajúc sa najsvätejšou knihou

a výsledkom je šialenstvo či putá.

Exaktné pojmy, to je vám vec krutá,

ale vy, čo ste v tomto pyšnom ráde,

na vlastnú škodu hľadáte ich všade.

Či predĺži, či skrátiš tento meč,

v podstate bude vždy o meči reč.

Niet konca-kraja týmto úvahám;

kde hranica je, exaktný bod sám?

Iba tvoj cit ho nájde, zaznamená,

keď priblíži sa dáka veľká zmena.

Som unavený, rečním viac než treba.

Radšej sa, rytier, obzri vôkol seba!

(Znovu sa zjaví niekoľko mešťanov.)

ADAM

Priatelia! Nocľah poskytnite svojim.

Snáď v metropole kresťanstva nie márne

oň prosíme!

TRETÍ MEŠŤAN

Je otázka, či nie si

v kacírstve svojom horší ako pohan.

ŠTVRÝ MEŠŤAN

V čo veriš, povedz: v Homousion

či v Homoiusion?

ADAM

Nechápem…

LUCIFER

Tak aspoň mlč, to je tu hlavný problém!

ŠTVRTÝ MEŠŤAN

Hľa, pochybuje; iste je to kacír.

VIACERÍ

Poďme my radšej. Zavrime sa v domoch.

Nech prekliati sú tí, čo prichýlia ich.

(Rozpŕchnu sa.)

(V kniežacej nádhere prichádza z paláca patriarcha so svojím sprievodom, za ním skupiny mníchov, ktorí vedú sputnaných kacírov; za nimi vojaci, ľud.)

ADAM

Som ohromený. Povedz, čo za vladár

sa blíži sem, tak spupne, vyzývavo?

LUCIFER

To následník je apoštolov. Veľkňaz.

ADAM

A prečo tamtá zberba bosonohá

odvádza v putách toľký zástup ľudí,

pokorou kryjúc svoju škodoradosť?

LUCIFER

Kresťanskí mnísi sú to - cynici.

ADAM

Nuž to som doma nikdy nevidel.

LUCIFER

Všeličo ešte uvidíš. Veď lepra

len pomaly sa šíri. Daj si pozor,

neuraz ľudí absolútne cnostných,

bo nezmieria sa s tebou.

ADAM

Akú cnosť

si privlastňuje toto ľudské plemä?

LUCIFER

Cnosť odriekania a cnosť večnej biedy,

čo nastúpil tvoj majster na kríži.

ADAM

On spasil ľudstvo, ale zbabelci

vedia sa iba rúhať, pohŕdajúc

milosťou božou ako vzbúrenci.

Kto na komára berie takú zbraň,

čo hrdinstvom je zobrať na medveďa,

je blázon.

LUCIFER

Nuž a, keď je pre nich komár

medveďom? Vari nemajú to právo?

Nemajú právo k postu hrdinov

do pekiel zahnať všetkých previnilcov?

ADAM

Vidím jak Tomáš, ale neverím,

na vlastné oči presvedčiť sa musím.

(Predstúpi pred patriarchu.)

Sme bojovníkmi za svätý hrob, otče,

a cestou trochu oddýchnuť si chceme,

no ľud tvoj nechce poskytnúť nám nocľah.

Ty vládneš tu, tak pomôž našej veci.

PATRIARCHA

Na maličkosti nemám času, syn môj,

mňa volá služba Bohu, blaho ľudu,

dnes musím súdiť týchto kacírov.

Jak burina sa množia, jed svoj šíriac,

a hoci ohňom-mečom kántrime ich,

vždy nových nám sem peklo posiela.

Ak naozaj ste bohatiermi kríža,

čo vláčite sa po ďalekých krajoch,

tu máme horších nepriateľov. Na nich!

Dediny, v ktorých žijú, vypáľte

a vyhubte aj starcov, ženy, deti.

ADAM

Smrť nevinného decka žiadaš otče?

PATRIARCHA

Nevinné je aj hadie mláďa, synu,

aj had, keď stratí jedovatý zub.

A berieš na to ohľad?

ADAM

Stašný hriech

k takému hnevu rozplamenil cirkev,

čo hlása lásku.

PATRIARCHA

Syn môj, lenže láska,

tá nelichotí márnivému telu,

lež vracia dušu, ktorá zablúdila,

ak treba mečom a či plameňom

k tomu, čo riekol: Neprinášam pokoj,

lež boj! No títo odpadlíci stále

o tajuplnej svätej trojici

hlásajú svoje Homoiusion,

hoc cirkev svätá ustanovila

za článok viery Homousion.

MNÍSI

Smrť kacírom! Už horí hranica!

ADAM

Vzdajte sa, bratia, toho „i“ a radšej

položte život, ak ním pohŕdate,

za svätý hrob jak hrdinovia v boji.

STARUČKÝ KACÍR

Mlč, pokušiteľ, radšej umrieme

za pravú vieru tam, kde určil Boh.

JEDEN Z MNÍCHOV

Ty pravou vierou oháňaš sa, kacír?

STARUČKÝ KACÍR

Nás potvrdzuje koncil v Rimini

a mnohé iné.

MNÍCH

Zišiel z pravej cesty,

veď na koncile nicejskom a iných,

tých pravoverných, rozhodli v náš prospech.

STARUČKÝ KACÍR

Hej, rozkolníci! Že si trúfate

merať sa s nami. No tak, odpovedz,

máte vy vôbec takých otcov cirkvi,

jak Árius bol, Eusébius?

MNÍCH

A vy snaď máte Atanázia?

STARUČKÝ KACÍR

A mučeníkov máte?

MNÍCH

Viac jak vy!

STARUČKÝ KACÍR

Sú mi to veru pekní mučeníci,

čert zviedol ich a boli zatratení.

Vy ste ten veľký Babylon, tá fľandra,

o ktorej písal už aj svätý Ján,

čo musí zmiznúť čím prv z tváre sveta.

MNÍCH

A vy ste ten drak, ste ten Antikrist,

o ktorom vraví už aj svätý Ján,

klamári, lotri, s čertom spriahnutí.

STARUČKÝ KACÍR

Zlodeji, hadi, žravci nerestníci…

PATRIARCHA

Berte ich! Aj tak márnime len čas,

pre slávu božiu na hranicu s nimi!

STARUČKÝ KACÍR

Pre slávu božiu, dobre vravíš, zloduch,

pre slávu božiu prinášame obeť.

Ste mocní, preto podľa ľubovôle

konáte, ale Boh vás bude súdiť.

Dni vašich hriechov sú už spočítané.

Idea žije, oheň týchto hraníc

ožiari cestu do budúcich vekov.

Priatelia, poďme, slávna smrť nás čaká.

KACÍRI (zborove.)

1. Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Vzdialil si sa od spasenia môjho a od slov nariekania môjho.

2. Bože môj, po celý deň ťa volám, a nepočuješ, aj v noci ťa volám a nemôžem sa zatajiť.

3. Si bezpochyby svätý…

(Žalm XXII.)

MNÍSI (zborove.)

1. Súď sa, Pane, s tými, ktorí sa so mnou súdia,

a bojuj proti tým, čo proti mne boj vedú.

2. Vezmi zbraň a štít a príď mi na pomoc.

3. A vezmi kopiju a zastav tých, čo tiahnu proti mne.

(Žalm XXXV.)

(Medzitým patriarcha a jeho sprievod odídu. Niekoľko mníchov s traktátmi v rukách sa zamieša medzi križiakov.)

LUCIFER

Čo stojíš taký mĺkvy, čo ťa desí?

Tá tragédia? Tak ju považuj

za komédiu a hneď zabavíš sa.

ADAM

Ach, nežartuj! - či pre jediné „i“

možno ísť na smrť s takým odhodlaním?

Čo je tu potom vznešené a veľké?

LUCIFER

To, čo snáď iných iba rozosmeje.

Jediný vlások delí tieto pojmy,

rozhodnúť o nich môže len hlas srdca

a rozhodcom je vlastne sympatia,

čo zbožňuje či vraždí s výsmechom.

ADAM

Prečo som musel vidieť toľko hriechu,

ten malicherný zápas pyšnej vedy,

ten vražedný jed, extrakt z kvetiny,

čo bola plná sviežosti a jasu?

Ja poznal som ju v časoch, kedy kvitla

jak naša viera, napriek útlaku;

kto zničil ju a kto je za to vinný?

LUCIFER

Za to je vinné samo víťazstvo:

záujmy plodí, rozdrobuje rady.

Pohroma spája, rodí martýrov,

dodáva sily jak tým kacírom.

ADAM

Najradšej by som meč svoj odhodil

a na sever sa vrátil do vlasti,

kde ešte v tôni lesov prastarých

hrdá česť mužská, ľudská prostota

vzdoruje jedu uhladených čias,

keby mi čosi nenašepkávalo,

že pretvoriť svet ja som povolaný.

LUCIFER

Daromná snaha. Jednotlivec nikdy

sa nepresadí proti svojej dobe:

doba je rieka a v jej prúde človek

pláva jak môže, ináč utopí sa.

Tí, ktorých chvália dejiny jak veľkých,

storočiu svojmu dobre rozumeli,

no nezmohli sa na ideu novú.

Nie preto svitá, lebo kohút spieva,

on spieva preto, lebo práve svitá.

Lež tamtí, čo na mučenícku smrť

náhlia sa v putách, za výsmechu všetkých,

o ľudskú stopu vidia dopredu,

v ich hlavách svitá nová myšlienka:

mrú za to, čo ich potomci raz budú

vdychovať ako ozón ulice.

No škoda rečí, poďme do tábora

pozrieť sa, ako vyčíňajú mnísi,

s čím asi kupčia, čo za reči vedú,

že rozhadzujú rukami jak blázni.

Čujme, čo vravia.

JEDEN MNÍCH (obklopený križiakmi.)

Kúpteže si knihu,

tá naučí vás vrúcnej kajúcnosti,

a zíde sa vám v každej pochybnosti.

Z nej dozviete sa, koľko rokov v pekle

trápiť sa bude vrah a cudzoložník,

falošný svedok, svätokrádežník.

Tá poučí vás, že rok väzenia

môže si boháč vykúpiť za dvadsať

a chudák už aj za tri solidy,

no pre toho, čo ani groša nemá,

výkupné činí často tisíc palíc.

Kúpte si, kúpte, túto vzácnu knižku.

KRIŽIACI

Sem s ňou! Aj mne daj! Aj mne, svätý otče!

ADAM

Zlý predavač, no ešte horší kupci.

Vytas svoj meč a rozbi tento jarmok.

LUCIFER (v rozpakoch.)

Ten mních je mojím starým dobrým druhom

a mňa to, prepáč, vôbec nezaráža,

keď slávu božiu trochu preháňajú,

lebo s tou slávou veziem sa aj ja,

len ty si braček, trochu zaostal.

(Eva ako Isaura a Helena, jej komorná, pribehnú k Adamovi celé vydesené, prenasledujú ich niekoľkí križiaci; križiaci náhle zmiznú.)

EVA (klesá.)

Zachráň ma, rytier!

ADAM (podopiera Evu.)

Ušľachtilá dáma,

tu v bezpečí si. Otvor oči, prosím.

Som očarený. Čo sa prihodilo?

HELENA

V záhrade našej, v tôni starých stromov,

kochali sme sa v krásnej prírode,

v tráve si sediac celkom bezstarostne,

so slávikom si pritom pospevujúc,

keď sme tu zrazu v kroví zazreli

pár divých očí rozpálených vášňou.

My vyľakané dali sme sa vnohy,

a v našich pätách štyria križiaci

a nebyť teba, iste nás už majú.

ADAM

Bojím sa, drahá, tvojho precitnutia,

čo ak mi zmizneš ako vidina.

Aké máš telo preduchovnelé

a šľachetné a zbožňovaniahodné!

LUCIFER

Preduchovnelé telo! Máš ho vidieť!

Osud by riadne strestal milenca

za jeho ošiaľ, keby mu tak splnil

všetko, čo o nej, chumaj, potára.

ADAM

Tak sa mi marí, že tom ťa už poznal,

pred trónom božím že sme spolu stáli.

LUCIFER

Len na to, prosím, nikdy nezabúdaj,

že taká láska, čo dvoch ľudí baví,

pre tretieho je plná nechutností.

ADAM

Ach, usmieva sa… vďaka, nebesá!

EVA

Ach, záchranca môj, jak ti poďakovať?

ADAM

Už tvoje slová sú mi odmenou.

LUCIFER (k Helene.)

Dosť biednou veru. Ty čím odmeníš sa?

HELENA

A za čo som ti vlastne dlžníkom?

LUCIFER

Vari si myslíš, že ťa zachránil

tento pán rytier? Nie si domýšľavá?

Kým slávny rytier zachraňuje slečnu,

komornú vždy má na starosti zbrojnoš.

HELENA

A čo tým získam? Ak ti mám byť vďačná,

som vlastne tam, kde pred chvíľou som bola.

Ak nevďačná ti budem, zatratíš ma.

Tí štyria boli celkom súci chlapci.

ADAM

Kam ťa mám odviesť, rozkáž, krásna dáma!

EVA

Tamto je brána nášho kláštora.

ADAM

Kláštora, vravíš? Snáď sa jeho brány

pred mojou túžbou celkom nezatvoria,

na pamiatku mi, prosím, niečo daj

ku znaku kríža, čo ma vedie v boji,

aby si bola so mnou ako sen,

aby som vládal čakať dlhé roky

a nakoniec sa dočkal odmeny.

EVA

Dávam ti stuhu.

ADAM

Čiernu ako noc?

Chcem nádej, pani, nádej chcem, nie žiaľ.

EVA

Nič iné nemám, čo by som ti dala.

V kláštore predsa nádej nekvitne.

ADAM

Lež ani láska. A tam, kde si ty,

nemôže nebyť láska, krásna deva.

Podľa šiat vidím: nie si ešte mníška.

EVA

Netráp ma, prosím, lebo veľmi trpím,

keď vidím, že si stále smutnejší.

LUCIFER

Aj teba zavrú medzi tieto múry?

HELENA

Aj mňa. No kľúč môj nepohltí more.

LUCIFER

Ach, škoda, chcel som zložiť elégiu

na túto tému.

HELENA

Zmizni, falošník.

LUCIFER

Prečo mám zmiznúť? To je predsa nápad,

spustiť sa na dno mora pre tvoj kľúč!

HELENA

Prosím ťa, načo?

LUCIFER

A ja veru idem,

Dno hlbín si už brúsi na mňa zuby.

HELENA

Ach nechoď, prosím, vráť sa, lebo umriem,

kľúč ti dám radšej večer do obloka.

ADAM

Rád by som poznal aspoň tvoje meno,

aby som si ho do modlitieb vpriadal

a vyprosil ti požehnanie neba,

keď nesmiem s tebou zdieľať trpký osud.

EVA

Ja Isaura som. A ty, smelý rytier?

Skôr mne sa patrí modliť za teba.

ADAM

Som Tankred.

EVA

Zbohom, Tankred.

ADAM

Isaura!

Nie, neodchádzaj, lebo by som musel

preklínať meno, ktoré z tvojich úst

pri rozlúčke som počul po prvý raz.

Aj pre sen bola táto chvíľa krátka,

a čo s ňou ďalej, keď mi zostaneš

tajomstvom iba a keď si ju neviem

ozdobiť niťou tvojho osudu.

EVA

Tak ti ho poviem. Aj môj otec bol

ako ty, rytier, chránil svätý hrob,

keď tu raz v noci divý nepriateľ

prepadol tábor vypáliac ho do tla.

Môj otec videl, že niet nádeje,

nuž sľúbil vtedy najsvätejšej panne,

že zasvätí jej svoju malú dcérku,

ak sa raz šťastne vráti do vlasti.

On vrátil sa a ja som potvrdila

hostiou svätou sľub.

ADAM

Ach, matka božia,

čistoty plná, láska stelesnená,

ako si mohla bezbožný sľub prijať

a neodvrátiť s hnevom svoju tvár,

veď on dal pečať hriechu tvojim cnostiam,

a milosť nebies v kliatbu premenil.

HELENA

Ty na môj osud nie si zvedavý?

LUCIFER

Pri prvej láske si sa sklamala

a pri druhej už klamala si sama

a potom ťa aj tretí omrzel

a s prázdnym srdcom čakáš na ďalšieho.

HELENA

Odkiaľ to vieš? Si s čertom spríbuznený?

Nezdalo sa mi, že si taký skromný,

koho mám čakať, keď si pri mne ty?

LUCIFER (Adamovi.)

Poďme už, pane. Ty sa nevieš rozísť

a ja sa márne bránim víťazstvu.

ADAM

Isaura, tvoje slová ráňajú ma,

jediný bozk by otupil ich osteň.

EVA

Zabúdaš, rytier, že som prisahala?

ADAM

A ja ťa preto nesmiem azda ľúbiť?

EVA

Si vlastne šťastný. Ja ťa zabudnem?

Už idem, Tankred, lebo strácam silu.

My stretneme sa v nebi. Ostaň zbohom!

ADAM

Zbohom!

(Eva vchádza do kláštora.)

HELENA (bokom.)

Ach, to je chmuľo! Na všetko mám myslieť?

(Nahlas.)

Kľúč bude v okne. Nehľadaj ho v mori.

(Ide za Evou.)

ADAM (spamätá sa.)

Tak teda poďme.

LUCIFER

Neskoro je. Koniec.

Aké je trápne mužské plemeno!

Raz vidí v žene nástroj zverských chúťok,

z jej nežnej tváre drsnou rukou stiera

peľ poézie, okrádajúc sa

o najskvostnejší kvietok svojej lásky;

potom ju zasa ako bohyňu

na oltár zdvihne, hynie pre ňu v boji

a zatiaľ bozky na jej ústach vädnú.

Prečo si vlastne nevážiš v nej ženu,

ktorá má jasne určený svoj kruh?

(Medzitým sa úplne zotmelo, vychádza mesiac. V okne sa zjaví Isaura a Helena.)

EVA

Ach, ako hľadel, celý rozochvelý,

môj rytier na mňa, ako sa len chvel.

Lenže mne cnosť a pravá viera káže

svoj mladý život obetovať Bohu.

HELENA

Aké je čudné ženské plemeno!

Keď predsudkov sa zbaví, slepo letí

za akoukoľvek rozkošou jak zviera,

z tváre si strhne ľudskú dôstojnosť,

v bahne sa váľa, kdekým odsúdená.

Keď predsudkov sa nevie zbaviť, tŕpne,

a nechá vädnúť svoje pôvaby,

slasť nedožičiac mužom ani sebe.

Tak prečo nejde zlatou strednou cestou?

Nechápem vôbec, preľo by mal škodiť

intímny pomer, malé dobrodružstvo?

Veď ani žena nie je iba duch.

EVA

Helena, pozri, či tu ešte stojí?

Veď nemohol tak jednoducho odísť!

Znovu chcem počuť jeho drahý hlas.

ADAM (Luciferovi.)

Pozri sa hore, či nestojí v okne,

či neposiela za mnou vrúcny pohľad?

V jej štíhlej kráse chcem sa ešte kochať.

Isaura, odpusť, že som neodišiel.

EVA

Mal by si odísť, bolo by to lepšie,

bo poranené srdce zahojí sa,

no bolí, keď ho znovu poraníme.

ADAM

Ty nebojíš sa hľadieť do noci,

čo ako srdce vzrušené je láskou,

zatiaľ čo my sa ľúbiť nesmieme?

A nebojíš sa, že ti učarí?

EVA

Som plná toho čarovného sna,

čo možno nebo na zem zoslalo;

vzduch rozvlnili rajské melódie,

anjelov roje s úsmevom sem hľadia

a spoza kríkov posielajú bozky,

lež nám sa, Tankred, viacej neprivravia.

ADAM

No prečo, prečo? Pre tie staré múry?

Ja, čo som zmohol hordy pohanov,

nezmohol by som tieto staré hradby?

LUCIFER

Nezmohol, lebo duch doby ich chráni,

ten silnejší je.

ADAM

To mi vravíš ty?

(V úzadí vzplanie žiara hranice.)

KACÍRI (zborove z diaľky.)

21. Vytrhni dušu moju od meča, jedinú dušu moju vyrvi z moci psov.

22. A zachráň ma z úst leva a vysloboď ma z rohov jednorožcov.

23. A tvoje meno budem hlásať bratom; uprostred zhromaždení vždy ťa chváliť budem!

EVA

Zmiluj sa, bože, nad ich hriešnou dušou!

ADAM (zdesený ustúpi.)

Čo to za pieseň?

LUCIFER

Vaša. Svadobná!

ADAM

Aj keby bola, nezastrašíš ma,

pre lásku zdolám všetky prekážky.

MNÍSI (zborove z diaľky.)

26. …nech odejú sa do studu a hanby, ktorí sa vyvyšujú nado mňa.

27. Tí potom, ktorí prajú mojej spravodlivosti, nech plesajú a radujú sa a vyznávajú vždycky: Blahoslavené nech je meno Pána, ktorý služobníkovi svojmu pokoj dopraje.

(Keď zaznie zborový spev, Adam pristúpi ku kláštornej bráne, ale zarazí sa, lebo na veži zakuviká kuvik, v povetrí poletujú ježibaby, pred bránou sa vynorí zo zeme kostlivec a hrozivo zastane Adamovi cestu.)

EVA (pribuchne okno.)

Bože môj, pomôž?

KOSTLIVEC

Preč z posvätných miest!

ADAM

Kto si, ty prízrak?

KOSTLIVEC

Ja som ten, čo zmrazí

každý tvoj bozk a každé objatie.

JEŽIBABY (s rehotom.)

Sladká siatba, trpké plody,

z holúbka sa háďa rodí.

Isaura, poď sem!

ADAM

Aké príšery!

Kto sa tu zmenil, vy alebo ja?

Nedávno ste sa ešte usmievali.

Čo je tu sen a čo je skutočnosť?

Tie vaše kúzla ma už ukonali.

LUCIFER

Do akej milej spoločnosti som sa

náhodou dostal. Dávno po nej túžim.

Vitajte, húfy krásnych ježibáb,

vy v necudnosti prekonáte veru

aj nahé nymfy. Vitaj, kostlivec,

ty druh môj starý, tvoja bledá kostra

tak znetvoruje všetky ľudské cnosti,

že v synoch zeme vyvoláva hnus.

Ach, aká škoda, že nemám dosť času

v besede družnej stráviť s vami noc.

(Zjavenia zmiznú.)

Nuž, hor sa, Tankred! Milá pribuchla ti

pred nosom okno. Na čo ešte čakáš?

Noc studená je, ochorieš na lámku.

A čo si počnem s Helenou, keď príde?

Vari sa čert s ňou bude milovať,

veď načisto by vyšiel na posmech

a jeho moc by tašla kamsi v čerty.

Čuduj sa svete: človek plný ohňa

po láske dychtí, hoci pritom žnie

len utrpenie. A čert plný chladu,

len-len že stihne láske uniknúť.

ADAM

Preč, preč odtiaľto poďme, Lucifer,

chcel som viesť boj za sväté idey,

no zistil som, že svet ich podlo chápe!

Pre slávu božiu obetujú ľudí;

žiaľ, pre ideu ešte nedorástli.

Radosti ľudské chcel som zušľachtiť

a zatiaľ som im vtlačil pečať hriechu,

cnosť rytiersku som hlásal, lež tá cnosť

mi bola skazou. Nový svet ma láka.

Zas dokázal som, čo som vlastne hoden,

vedel som zvádzať boje, odriekať sa,

bez hanby môžem opustiť svoj post.

Nič ma už viacej nenadchýňa, nič,

svet nech si beží, ako sa mu páči,

nechcem už hýbať kolesami dejín,

keď sa svet potkne, budem ľahostajný.

Som unavený - oddýchnuť si musím.

LUCIFER

Nuž, oddýchni si. Aj tak neuverím,

že ti tvoj duch, tá nepokojná sila,

dožičí oddych. Adam, poďme ďalej!