top of page

JEDENÁSTY OBRAZ

 

V Londýne, na trhovisku medzi Towerom a Temžou. Hučí a hmýri sa tu pestrá zmes ľudí. Adam ako starší muž stojí s Luciferom na jednej z bášt Toweru. Je podvečer.

 

 

ZBOR

(splýva s vravou hemžiaceho sa ľudu, sprevádza ho tichá hudba.)

Hučí život ako more,

čo vlna, to nový svet,

neľutuj, že jedna klesne,

neboj sa, že druhej niet.

Bojíš sa, že jednotlivca

zhltne more ľudských más

a že skvelý jednotlivec

obetuje davy zas.

Dnes máš strach o poéziu,

o vedu strach zajtra máš

a mierou tej-ktorej doby

prudké vlny sputnávaš.

Nadarmo sa, pravda, trápiš,

vždycky načrieš vodu len,

veľkolepé more hučí

a smeje sa deň čo deň.

Nechaj, nech si more hučí,

život, ten sa skrotí sám.

Nič v tom boji nestratí sa,

staré v nové premení sa.

Pieseň letí k výšinám.

 

ADAM

Za touto chvíľou šiel som náruživo,

dosiaľ som blúdil v trme-vrme sveta,

dnes pred sebou mám plnkokrvný život,

človek v tej piesni svoju nádej stretá.

 

LUCIFER

Z výšky je krásna ako chorál v chráme,

veď každý chrapot, vzdych či zavzlykanie

zlejú sa cestou hore v jeden nápev.

Aj boh ten nápev takto počuje

a preto myslí, že svet dobre stvoril.

Dole to, pravda, celkom inak znie,

tam počuješ aj tlkot ľudských sŕdc.

 

ADAM

Či nie je krajší tento svet, ty skeptik,

než tie, čo si ma nimi povláčil?

Padli už múry machom zarastené,

bez stopy zmizli dávne strašidlá,

čo minulosť jak kliatbu zanechala

so svätožiarou pre budúce časy.

V súťaži voľnej človek uplatní sa

a nebude viac rabom pyramíd.

 

LUCIFER

Do tejto výšky ani v Egypte

nebolo počuť nárek otrokov

a predsa božské diela vytvorili.

Či v Aténach sa skvele nesprával

vladársky ľud, keď obetoval muža,

ktorého ctil si, ľúbil, oslavoval,

len čo sa našla v nebezpečí vlasť?

Z takejto výšky ani ženské slzy

nič nezavážia, nie sú podstatné

 

ADAM

Ach, prestaň, prestaň, večný sofista!

 

LUCIFER

A keby nárek naozaj bol prestal,

teraz je všetko sploštené a plytké.

Kde je tá výška, čo by vábila?

Kde hĺbka, ktorá desí? Kde je život

pestrý a sladký? Už nie je viac prúdom,

len močiarom je, kde sa žaby hemžia.

 

ADAM

Mne stačí, že tu ľudia dobre žijú.

 

LUCIFER

Už aj ty zvrchu súdy vynášaš

o živote, čo pod tebou sa hmýri,

jak história o minulých časoch,

pretože ľudský vzlykot nepočuje;

jej záznamy sú chválospevom doby.

 

ADAM

Oh, zo satana stal sa romantik

či doktrinár? Nuž to je veru pokrok!

 

LUCIFER (ukazuje na Tower.)

A je to div, keď prostred nových čias

na starej bašte stojíš ako strašiak!?

 

ADAM

Čože mám z tejto spráchnivenej bašty!

Zostúpim smelo do nového sveta

a v jeho prudkých vlnách iste nájdem

poéziu a veľkú ideu.

Tá idea sa možno neprejaví

v titanskom boji, čo otriasa svetom,

no možno stvorí, v skromnom prostredí,

svet, ktorý bude príťažlivejší.

 

LUCIFER

Nemáš sa veru čoho strachovať.

Kým trvá hmota, trvá moja moc

a moja moc, jak vieš, sa bije s hmotou

a popiera ju všade, kde len môže.

No kým bude žiť ľudský cit a rozum

a kým ich budú v túžbach obmedzovať,

poézia i veľká idea

pôsobiť budú ako negácia.

Teraz mi povedz, v akej podobe

chceš zostúpiť ta dole, medzi davy,

pretože takto môžme žiť len tu,

kde ovieva nás závan starých čias.

 

ADAM

V bársakej, veď už, vďaka osudu,

niet výnimočných. Poďme medzi ľudí,

aby som poznal, čo ľud vlastne cíti.

(Obaja vojdú do Toweru a o chvíľu vyjdú z jeho brány oblečení za robotníkov a zamiešajú sa medzi dav. - Bábkar stojí pred svojím stánkom; sedí na nej opica v červenom kabátiku uviazaná na retiazke.)

 

BÁBKAR

Nech sa len páči ďalej, vzácni páni!

Predstavenie sa začne o chvíľu.

Dnes uvidíte veľkú komédiu

o hadovi, čo prvú ženu zviedol,

pretože bola veľmi zvedavá,

a jak tá žena - prosím, už aj vtedy -

priviedla pána muža do úzkych.

A opicu, čo hrá sa na človeka

a medveďa jak tanečného majstra.

Nech sa len páči ďalej, vzácni páni!

(Tlačenica okolo stánkov.)

 

LUCIFER

Počuješ, Adam, tu je o nás reč,

nuž namôjveru, to je úloha,

keď sa tu na nej po šesťtisíc rokoch

veselá mládež roztopašne baví!

 

ADAM

Nechutné sú to žarty. Poďme ďalej.

 

LUCIFER

Nechutné žarty? Tamtí chlapi včera

driemali ešte nad Nepotom v škole

a teraz, pozri, jak sa zabávajú.

Ktože ti povie, kto má vlastne pravdu,

ten, ktorý práve vkročil do života

s mladistvou silou, sebavedomý,

alebo ten, čo ticho odchodí?

Tebe sa Shakespeare, povedz, lepšie páči,

ako im tamtá spotvorenina?

 

ADAM

Nič potvorného proste neznesiem.

 

LUCIFER

Stále si gréckym svetom zaťažený.

Mňa napríklad, nech syn som a či otec,

- veď medzi duchmi niet v tom rozdielu -

dojíma táto nová romantika

a vzrušuje ma aj jej potvornosť.

Opičí úškľab v tvári človeka,

nevinná duša blatom pofŕkaná,

vek v ovčej koži, pocit absurdity,

rečičky dákej fľandry o cudnosti,

aj okiadzanie malých podlých duší,

a zhýralcovo zatratenie slastí:

toto mi vracia svet, ktorý mám rád,

a ožívam zas v novej podobe.

 

BÁBKAR (udrie Adama po pleci.)

Čo zaberáte také dobré miesta?

Veď zadarmo vás môže zabávať

len ten, čo nechce žiť a obesí sa.

(Adam a Lucifer ustúpia. Prichádza dievčatko a predáva fialky.)

 

DIEVČATKO

Kúpte si, kúpte, moje fialky!

Ony sú poslom prvých jarných dní.

Sirote budú na kus chlebíka

a chudobnému šperky nahradia.

 

MATKA (kupuje fialky.)

Na rakvu dám ich môjmu dieťatku.

 

DIEVČA (tiež kupuje.)

Do tmavých vlasov dobre pristanú.

 

DIEVČATKO

Kúpte si, páni, prvé fialky!

(Odíde.)

 

KLENOTNÍK (vo svojom stánku.)

Tá hnusná plevel obchody nám kazí

a nie a nie ju z módy vytlačiť.

Na krásne hrdlo patria drahé perly,

pre ktoré lovec do priepasti mora

vrhá sa strmhlav s divým odhodlaním,

vydaný morským čertom napospas.

(Prichádzajú dve meštiacke slečny.)

 

PRVÁ MEŠTIACKA SLEČNA

Ach, koľko látok, koľko drahých šperkov!

 

DRUHÁ MEŠTIACKA SLEČNA

Ach, keby nás chcel niekto obdarovať!

 

PRVÁ MEŠTIACKA SLEČNA

Dnešný muž by to len tak neurobil,

iste by hneď mal niečo za lubom.

 

DRUHÁ MEŠTIACKA SLEČNA

Snáď ani nie; hľadá, pokiaľ viem,

len kaviár a lásku ľahkých žien.

 

PRVÁ MEŠTIACKA SLEČNA

Všetci sú pyšní, nevšimnú si nás.

 

DRUHÁ MEŠTIACKA SLEČNA

Nuž a tí skromní netrúfnu si zas.

(Odídu.)

(Výčap pod stromami. Okolo stolov sa zabávajú robotníci. V pozadí hudba a tanec. Vojaci, mešťania a všelijaký národ sa baví alebo postáva nablízku.)

 

KRČMÁR (medzi hosťami.)

Bavte sa, páni, včerajší deň minul,

čo bude zajtra, neviem ani ja!

Pánbožko kŕmi vtáctvo nebeské,

márnosť nad márnosť - vraví biblia!

 

LUCIFER

Toto je moja filozofia!

Poď, sadnime si k stolu niekde v chládku

a sledujme, jak lacno ľud sa baví

pri kyslom víne a zlej muzike.

 

PRVÝ ROBOTNÍK (za stolom.)

Stroje sú, vravím, dielo čertovo,

posledný krajec odtrhnú nám do úst.

 

DRUHÝ ROBOTNÍK

Ja na to kašlem, len nech je čo piť.

 

PRVÝ ROBOTNÍK

A boháči sú čerti, krv nám pijú.

Do pekla s nimi! Jak s tým pred nedávnom.

Ech, zišlo by sa viacej takých činov.

 

TRETÍ ROBOTNÍK

No a čo z toho. Ten chlap odvisne

a osud náš sa vôbec nezmení.

 

DRUHÝ ROBOTNÍK

Hlúposti táraš. Nech ten boháč príde,

nech sa mu páči ku mne prisadnúť

a uvidíme, kto viac vypije.

 

KRČMÁR (k Adamovi.)

Čím poslúžim vám, páni?

 

ADAM

      Ničím, pane.

 

KRČMÁR

Teda sa practe, darebáci.

Či myslíte, že kradnem a že pre vás

so ženou, s deťmi pôjdem po žobraní?

 

ADAM (vstane.)

Čo si to trúfaš?

 

LUCIFER

      Nechaj hlupáka!

 

ADAM

Odíďme radšej, nemôžem sa dívať,

ako sa človek zvrhol na zviera.

 

LUCIFER

A ja som našiel, čo som dávno hľadal,

tu môžeme sa nenútene baviť.

Tu dupotanie, divá roztopašnosť,

vášnivý plameň bakchanálií,

čo na každú tvár ruže maľuje

jak planá túžba na tvár chudoby,

nie je to skvelé?

 

 

ADAM

      Mne sa ti to hnusí.

(Medzitým došli k tancujúcim. Prichádzajú dvaja žobráci, škriepia sa.)

 

PRVÝ ŽOBRÁK

Na toto miesto ja mám povolenie.

 

DRUHÝ ŽOBRÁK

Zmiluj sa, braček, lebo zahyniem,

už dva týždne som zase bez práce.

 

PRVÝ ŽOBRÁK

Tak nie si žobrák, ale povaľač,

hneď zavolám na teba strážnika!

(Druhý žobrák odkrivká. Prvý zaujme svoje miesto.)

Pre rany Krista o almužnu prosím,

pomôžte, vzácni páni, trpiacemu!

(Vojak preberie tovarišovi tanečnicu.)

 

VOJAK

Hej, odpáľ, sedliak! Alebo si myslíš,

že tiež si niekto?

 

PRVÝ TOVARIŠ

      Ak si zvedavý,

môžme to skúsiť.

 

DRUHÝ TOVARIŠ

      Radšej sa mu vyhni,

veď jemu patrí moc aj svetská sláva.

 

PRVÝ TOVARIŠ

No urážať nás preto nemusí;

nie dosť, že krv nám pijú, násilníci.

 

PROSTITÚTKA (spieva.)

Kedysi drak jabloň strážil,

no jablká neustrážil.

Dnes niet drakov, ale všade

plno jabĺk v každom sade.

Len hlupák si pod strom sadne,

a z jabĺčok neukradne.

(Privinie sa k jednému z mládencov.)

 

LUCIFER (pozoruje zabávajúcich sa.)

Tá roztopašnosť sa mi, vidíš, páči.

Nuž bohatstvom nech boháč popýši sa,

veď ktohovie, či šperky a či sklíčka

ukrýva skupáň doma v truhlici.

Ach, ako žiarli tamten výrastok!

Jak pohľad svojej milovanej stráži;

pozná už cenu chvíľky, z ktorej ťaží,

no o to - zdá sa - vôbec nestará sa,

že zajtra s iným objíme sa zasa.

 

ADAM (k jednému z muzikantov.)

Vrav, prečo takto hyzdíš umenie,

tebe sa vari páči to, čo hráš?

 

MUZIKANT

Vôbec nie, pane. Verte, veľmi trpím,

že musím takto fidlikať a vidieť,

jak pri tom ľudia divo hulákajú.

Tie hrozné zvuky desia ma aj vo sne.

No čo má robiť biedny muzikant?

 

LUCIFER (stále pozoruje zábavu.)

Kto by bol hľadal v týchto mladých ľuďoch

takúto skvelú filozofiu?

To dievča vie, že táto sladká chvíľa

v jej rokoch vôbec nie je posledná

a preto v tanci jedným očkom hľadá

už ďalšiu lásku. Decká namojveru,

ja mám z vás takú preukrutnú radosť,

že s úsmevom mi pomáhate v práci.

Nech žije hriech a bieda, milí žiaci!

 

DRUHÝ TOVARIŠ (spieva.)

Kto po týždni roboty

dožije sa soboty,

vypije si, zaspieva,

čertovi sa vysmieva.

(Zaznie niekoľko záverečných akordov chrámovej hudby. Eva ako mešianska dcéra prichádza s matkou z kostola, v ruke má motlitebnú knižku a kyticu.)

 

PREDAVAČ

Sem sa, sem, mladá, roztomilá slečna,

lacnejší tovar inde nenájdete.

 

DRUHÝ PREDAVAČ

Neverte, ten má staromódny tovar

a má zlú mieru. Poďte ku mne, slečna!

 

ADAM

Čo zdržuješ ma stále, Lucifer,

na tomto mieste? Veď mi medzitým

ulietla takmer spása stelesnená!

 

LUCIFER

To medzi nami nič nového nie je!

 

ADAM

Z kostola ide. Ach, aká je krásna!

 

LUCIFER

Šla sa len predviesť, šla sa porozhliadať.

 

ADAM

Prečo ju zráňaš chladným posmechom!

Do zbožnosti je celá zahalená!

 

LUCIFER

Ešte sa z teba stane pietista!

 

ADAM

Daj pokoj hlúpim žartom! Chladné srdce

ma vôbec nectí. Konečne chcem nájsť

v dievčenskom srdci svätú poéziu,

tú melódiu starých zašlých čias,

ten nedotknutý pôvab kvetiny.

 

LUCIFER

Ukáž mi teda toho anjela,

nebudeš predsa čakať, aby čert

sledoval stále rozmar tvojho vkusu.

Bude ti stačiť, že ju privediem.

 

ADAM

Kto iný by to bol, jak táto dáma!

 

LUCIFER

Takto sa správa žlna, keď si chytí

červíka a keď žiarlivo si myslí,

že pochúťku má, ktorej nieto páru,

kým holub sa jej s hnusom prizerá.

Aj človek iba sám si šťastie nájde

a často si ho nájde práve tam,

kde jeho druh si peklo vytvoril.

 

ADAM

Taká je hrdá, cnostná, panenská,

že sa k nej takmer bojím priblížiť.

 

LUCIFER

Len smelo, smelo, nie si začiatočník.

Aj túto, zdá sa, môžeme si kúpiť.

 

ADAM

Mlč!

 

LUCIFER

      Možno bude drahšia ako iné.

(Medzitým pristúpi k Eve skromný mladík a podáva jej medovníkové srdce.)

 

MLADÍK

Prijmite, krásna slečna, na pamiatku

aspoň to srdce z medovníka, prosím.

 

EVA

Ste dobrý, Artur, vždy myslíte na mňa.

 

MATKA

Už dávno ste nás nenavštívili.

(Ticho sa rozprávajú, Adam ich vzrušený pozoruje, kým mladík neodíde.)

 

ADAM

Ten holobriadok mal by dosiahnuť,

čo mužné srdce možno nedosiahne!

Je samý úsmev, samá dôvernosť

ona mu kýva, obzerá sa za ním!

Ja oslovím ju.

(Podíde k Eve.)

 

MATKA

      Jeho rodičia

sú bohatí a neviem, akým okom

na vaše vzťahy hľadia, dcéra moja.

Neprestaň preto rátať aj s tým druhým,

čo prekvapil ťa aj dnes kyticou.

 

ADAM

Dovoľte, dámy, smiem vás odprevadiť

a ochrániť vás v tejto trme-vrme?

 

EVA

Ste bezočivý!

 

MATKA

      Aký dotieravec!

Nazdávate sa, že takéto dievča

osloviť môže hockto na ulici?

 

ADAM

A vari nesmiem vyznať krásnej dáme,

že zosobňuje ženský ideál?

 

MATKA

Pravdaže môžte, ste dosť bezočivý.

No pôvab tejto devy nerozkvitol

pre povaľača, aby bolo jasné.

(Adam stojí v rozpakoch, k Eve pristúpi Cigánka.)

 

CIGÁNKA

Oh, drahá, vzácna pani, zázrak sveta,

ukážte svoju drobnú bielu dlaň.

Ja prezradím vám, ako osud splieta

životy ľudí, poviem to len vám.

(Pozerá dlaň.)

Slečinka krásna, ešte tento rok

čaká vás ženích, dieťa, majetok!

(Dostane peniaze.)

 

LUCIFER (ukazuje na Adama.)

A jemu, kmotra, pozrela by si sa?

 

CIGÁNKA

Neviem, či je to hlad či šibenica!

 

ADAM (k Eve.)

Tak príkro predsa neodmietnete ma,

ja cítim, že mi vaše srdce patrí.

 

EVA

Veď nedovoľ mu, mama…

 

MATKA

      Strážnika

zavolám na vás.

 

EVA

Nie, to nerob, mama,

on iste zmúdrie, nespravil nič zlého.

(Odídu.)

 

ADAM

Oh, niet ťa viacej, svätá poézia,

nikde na tomto prozaickom svete?

 

LUCIFER

Či nestačí ti srdce z medovníka,

kytica, tanec, výčap, muzika?

Prosím ta, nebuď precitlivelý,

ešte máš stále o čom snívať, rojko!

 

ADAM

Čo z toho, keď sa za tým všetkým skrýva

len lakomosť - a ušľachtilosť chýba?

 

LUCIFER

Aj tie sa nájdu v školských laviciach,

kde život ešte nepokazil ľudí.

Hľa, práve ide zopár študentov.

(Prichádza niekoľko študentov.)

 

PRVÝ ŠTUDENT

Veselo, chlapci, dnes sme dali zbohom

plesnivým múrom. Užime si sveta.

 

DRUHÝ ŠTUDENT

Von do prírody. Hnusí sa mi mesto,

je samý príkaz, zákaz, zhon a kšeft.

 

TRETÍ ŠTUDENT

Viete čo? Poďme vyviesť voľačo,

čo dôstojné je chlapskej zábavy.

 

PRVÝ ŠTUDENT

Unesme dievky tamtým žoldnierom

a bude z toho vojna ako remeň.

Vezmeme si ich potom do prírody,

veď na pivo a hudbu ešte máme,

a do večera budeme sa baviť

a využívať plody víťazstva.

 

ŠTVRTÝ ŠTUDENT

To bude psina - zlostiť filistrov!

 

PRVÝ ŠTUDENT

Keď sme sa našli ako priatelia,

jak priatelia sa bavme do sýtosti.

Veď si raz v službe vlasti nájdeme

dosť možností pre ušľachtilé činy.

(Odídu.)

 

ADAM

Predsa je niečo v tomto plytkom svete!

V tých chlapcoch predsa čosi nové klíči.

 

LUCIFER

Hneď uvidíš, čo vykľuje sa z chlapcov,

keď prach učební strasú zo seba.

Tí fabrikanti, čo sem práve idú,

neboli iní ako títo chlapci.

(Prichádzajú dvaja fabrikanti v družnom rozhovore.)

 

PRVÝ FABRIKANT

Nemôžem obstáť v konkurencii,

každý sa pýta na lacnejší tovar,

nuž musím zhoršiť jeho kvalitu.

 

DRUHÝ FABRIKANT

Hádam by bolo lepšie znížiť mzdy.

 

PRVÝ FABRIKANT

To nie je možné. Aj tak sa už búria,

vraj nevyžijú zo mzdy, žobráci!

Možno že majú v niečom pravdu, ale

ktože im káže ženiť sa a mať

po pätoro a po šestoro detí?

 

DRUHÝ FABRIKANT

Treba ich proste chytiť nakrátko,

nech do polnoci robia vo fabrike,

veď zvyšok noci postačí im k spánku

a koniec-koncov načo majú snívať.

(Odídu.)

 

ADAM

Načo mi takých lotrov ukazuješ?

Radšej mi povedz, kam sa podelo

to dievčatko a teraz, Lucifer,

ukáž, čo vieš, a pomôž mi ju získať!

 

LUCIFER

Nemrhám sily len tak pre nič za nič.

 

ADAM

Čo pre teba je nič, je pre mňa všetko.

 

LUCIFER

Maj si ju teda, len sa nerozpakuj

ovládať cit a luhať, keď je treba,

správaj sa ako ja a sama príde.

(Nahlas, aby ho počula Cigánka, ktorá ich spoza chrbta sleduje.)

Vravel som, mylord, bude nepríjemné

ísť medzi národ v tomto prestrojení,

veď nám tu stále kde-kto ubližuje.

Keby však títo ľudia tušili,

že z Indie sem vaše loďstvo pláva,

hneď by nás ináč prijali.

 

ADAM

      To iste.

 

CIGÁNKA (bokom.)

Hí, to je dačo! Z toho kuká kšeft!

(Adamovi.)

Môj sladký pánko, zle som hádala,

lebo ste chceli ostať zatajený.

Predo mnou, pravda, nik nič nezatají,

ja sa už dávno s čertom kamarátim!

 

LUCIFER (bokom.)

Už mi len taká stará baba chýba!

 

CIGÁNKA

Bárs vaše vzácne loďstvo k brehom pláva,

na obzore je radostnejšia správa:

prekrásne dievča túži za vami!

 

ADAM

A bude moja?

 

CIGÁNKA

      Už je skoro vaša!

 

ADAM

Veď odmietla ma.

 

CIGÁNKA

      Práve preto, pane.

Keď sa sem vráti, bude celkom iná

a vyplní sa veštba cigánkina.

(Odíde.)

 

ADAM

No, Lucifer, tá baba pretromfla ťa.

 

LUCIFER

Tie zásluhy jej vôbec neupieram,

veď v tejto chvíli zastupuje čerta.

(Zjaví sa Chvastúň, sedí na táčkach a vytrubuje, okolo neho zástup ľudí; zastane uprostred scény.)

 

CHVASTÚŇ

Uhnite z cesty! Klaňajte sa mi.

Od samej vedy ošedivel som,

kým nevyrval som matke prírode

v úmornej práci poklad skrytý v zemi.

 

ADAM

To je zas čo za blázna, Lucifer?

 

LUCIFER

Bez chvastúnstva sa veda neuživí,

jak dobre vieš, aj ty si vedcom býval,

lenže dnes treba toho kriku viacej.

 

ADAM

Ja by som toto nikdy neurobil.

Môže sa hanbiť.

 

LUCIFER

      On nemôže za to,

že bojazlivý je a netúži

mať na náhrobku nápis tohto znenia:

Ex gratia speciali

mortuus in hospitali.

Keď pre iných sa dňom i nocou moril,

kto by mu tento obchod nedovolil?

 

CHVASTÚŇ

Ja blahu ľudstva zasvätil som život;

nuž, nech sa páči, plody tejto práce:

v tej mištičke mám vzácny elixír,

čo lieči chorých, starých omladzuje.

Z toho tu pili slávni faraóni.

Toto je vzácny nápoj Tankredov.

A tento olej krášlil Helenu.

A toto tu je prístroj Keplerov.

 

ADAM

Pozri, s čím kupčí! V minulosti hľadá,

to, čo sme chceli v budúcnosti nájsť.

 

LUCIFER

Prítomnosť nikdy neteší sa úcte,

podobne ako slávny človek v spálni.

Kto s manželkou už desať rokov žije,

aj popamäti poráta jej pehy.

 

CHVASTÚŇ

Kupujte, ľudia, všetko, čo tu je.

Kúpte a nikto neoľutuje!

 

Z DAVU

Z toho mi dajte. - A mne z tohto zasa.

Ach, aké šťastie. - Mne to zdá sa!

 

LUCIFER

Vidíš, a človek, hoc v to neverí,

rád naletí na čaro povery.

(Eva sa vracia s matkou. Cigánka ich nasleduje, neprestajne sa im privrávajúc.)

 

EVA

Netáraj, prestaň! Už ťa poznáme.

 

CIGÁNKA

Nech prepadnem sa, ak to nie je pravda,

ten pán je do vás taký zaľúbený,

že ešte dnes vás vezme za metresu,

byt zariadi vám ako dákej kňažnej,

na štvorzáprahu pôjde s vami na bál.

 

MATKA

Keď sa to vezme, je to rozumnejšie,

ako keď stratí krásu pod čepcom

v dajakej dielni špinavého šustra.

 

CIGÁNKA

Aha, tam stojí, celý rozrušený!

 

EVA

Ako ma mohol ešte nezbadať!

Má jemné ruky, panské chovanie.

 

MATKA

Aj jeho druh je celkom sympatický,

hoci má dlhší nos a krivé nohy,

no je to proste starší vážny muž.

Ja pôjdem, dcéra. Bude asi lepšie,

keď vás tu nechám chvíľu osamote.

 

CIGÁNKA (k Adamovi.)

Hľa, tam je kráska, čo tak po vás túži.

 

ADAM

Už letím k nej! Ach, aká je to rozkoš!

 

CIGÁNKA

A prostredníčka vyjde naprázdno?

 

LUCIFER (dáva jej peniaz.)

Od neho toto! Odo mňa stisk ruky!

 

CIGÁNKA (vykríkne.)

Fí, tá je tvrdá!

 

LUCIFER

      Mala by si plesať,

ak naozaj si s čertom spríbuznená!

 

EVA (Adamovi.)

Kúpte mi, prosím, niečo na pamiatku,

voňavku, olej, vonnú mastičku!

 

ADAM

Ste taká krásna, že vám nieto páru!

Vás ešte skrášliť! Holý nezmysel!

(Chvastúň medzitým odíde.)

 

EVA

Ste veľmi milý.

 

ADAM

      Nezahanbuj ma.

Perlami krásnu šiju ovešiam ti,

nie že by si to potrebovala,

lež preto, že tam perly uplatnia sa.

 

EVA

Obďaleč stoja stánky klenotníkov,

no šperky nie sú pre chudobné dievča.

 

ADAM

Poďme ta pozrieť.

 

LUCIFER

      Načo by ste šli,

aj u mňa sa snáď nájdu skvostné šperky.

(Podá Eve šperky, Eve si ich s radosťou prezerá a skúša.)

 

EVA

Aké sú krásne! Juj, to bude závisť!

 

ADAM

No toto srdce nechcem viacej vidieť.

 

EVA

Ak chcete, pane, ja ho zahodím.

(Zahodí medovníkové srdce.)

 

LUCIFER

A ja ho pekne krásne pristúpim.

(Zašliapne srdce.)

 

EVA

Zakvílil ktosi a či sa mi marí?

(Medzitým vchádza povoz s odsúdencom, za ním sa tlačí dav.)

 

Z DAVU

Rýchlejšie! Vravím, je to zbabelec!

A zaťatý je! Poďme, ľudia, za ním!

 

ADAM

Čo sa tak tlačia a čo vykrikujú?

 

EVA

Zas budú vešať. Máme z pekla šťastie!

Poďme sa pozrieť. Je to vzrušujúce.

Aj so šperkami sa tam popýšim.

 

ADAM

Čím previnil sa tento lotor?

 

EVA

      Neviem.

 

LUCIFER

Hoc je to jedno, porozprávam vám to:

ten človek robil roky u Lovela,

nadýchal sa tam jedu z olova

a poležal si mesiac v nemocnici

a jeho žena zatiaľ núdzu trela,

lež fabrikantov syn jej vypomohol,

a tak sa stalo, že sa pozabudli.

 

PRVÝ ROBOTNÍK

Neboj sa, druh náš! Zomrieš ako martýr!

A tvoje meno bude žiariť ďalej!

 

LUCIFER

Muž vyliečil sa, ale ženy nikde,

nemal už miesto ani vo fabrike,

nuž vyhrážal sa. Nato mladý Lovel

mu zaucho dal. Žiaľ, ten nešťastník

po noži siahol. A už ho aj vedú.

A starý Lovel z toho zošalel.

(Pri posledných slovách prichádza Lovel zo zádumčivosťou šialenca.)

 

LOVEL

Ty lužeš, lužeš, nie som šialený,

ja viem, čo šepocú rany môjho syna!

Berte si všetko moje bohatstvo,

nechcem nič vedieť, radšej zošaliem.

 

TRETÍ ROBOTNÍK

Raz pomstíme ťa, druh náš, neboj sa!

 

PRVÝ ROBOTNÍK

A hore hlavu! Nech sa hanbia oni!

(Sprievod s odsúdencom odchádza.)

 

ADAM

Ktorý z tých dvoch je vlastne väčšmi vinný?

Veď kto tu môže rozhodnúť o vine?

Či spoločnosť je predovšetkým vinná?

Keď ona hnije, vždycky bujnie hriech.

 

LOVEL

Hej, spoločnosť je vinná! Ber si všetko,

len nech ma viacej nedesia tie rany.

(Odíde.)

 

EVA

Najlepšie miesta obsadia nám, poďme.

 

ADAM

Chválim ťa, osud, že ja nie som sudcom.

Ľahko je písať zákon v mäkkom kresle,

a povrchnému ľahko súdiť ľudí,

no tomu, čo chce vniknúť na dno srdca,

neľahko padne vyriecť nad ním súd.

 

LUCIFER

Nuž potom spor by nemal konca-kraja,

zlo pre zlo predsa nikto nerobí,

ešte aj čert má svoje argumenty,

každý si myslí, že len on má pravdu

a znalec práva rozsekne ten uzol,

ktorý by ani tisíc filantropov

za celý život nerozmotalo.

(Medzitým došli do Toweru; v jednom z výklenkov je svätý obraz.)

 

EVA

Zastaňme, prosím, aspoň na chvíľu,

nech svätý obraz kvetmi vyzdobím.

 

LUCIFER (šeptom.)

Nedovoľ jej to, bude s nami zle.

 

ADAM

Prečo by som jej bránil, neviniatku.

 

EVA

Už od detstva mi ostal taký zvyk,

že zastavím sa vždy na tomto mieste,

aj teraz mi to dobre padne, verte.

Hneď vrátim sa a potom dohonímečas stratený.

(Vyzdobí kvetmi obrázok, ale kvety odrazu zvädnú, opŕchnu a šperky, premenné na jašteričky, skľznu z jej hrdla i zo zápästí.)

      Ach, bože, čo sa deje?

 

LUCIFER

Ja som ťa predsa varoval.

 

EVA

      Ach, pomoc!

 

ADAM

Pokojne, milá, ľudia na nás hľadia.

Kúpim ti sto ráz krajší náhrdelník!

 

EVA

Strať sa mi z očí! Ľudia, zmilujte sa!

Tí kaukliari a stará bosorka

poctivé dievča takto potupili.

(Ľudia sa začínajú zbiehať; prichádza aj Cigánka so strážnikmi.)

 

CIGÁNKA

Falošný peniaz dali mi. Hľa, tu sú;

na živé striebro sa mi premenil.

 

LUCIFER

Nie v peniazi, lež v dlani bude chyba.

Poďme preč, Adam, tu je koniec žartom!

(Zmiznú v Toweri a kým dole rastie hluk a zmätok, zjavia sa znovu na bašte.)

 

ADAM

Zas som sa sklamal, lebo som myslel,

že stačí zrúcať prízrak minulosti

a voľnú súťaž ľudí rozvinúť.

Hej, vyrazil som hlavnú skrutku stroja,

čo všetko spája - a to zbožnú úctu -

a nenahradil som ju pevnejšou.

Akáže súťaž, keď ktokoľvek môže

na bezbranného soka zdvihnúť zbraň,

akáže voľnosť, kým hladujú toľkí,

čo neohli sa v jarme jednotlivca.

Jak psi sa rujú všetci o koštiaľ.

Ja chcel by som mať takú spoločnosť,

ktorá ma bude chrániť a nie trestať,

nie zastrašovať, ale povzbudzovať,

spoločnosť, kde sa spolupráca ľudí

konečne spojí s ideálmi vedy

v poriadok, v ktorom zdravý rozum vládne.

A ten čas príde, cítim, viem to, viem.

Do toho sveta veď ma, Lucifer.

 

LUCIFER

Márnomyseľný človek. Vidíš iba

tú tlačenicu dole pod sebou

a myslíš si, že v dielni života

niet poriadku a nieto spolupráce?

Duševným zrakom porozhliadni sa

a spoznáš dielo, ktoré vytvárajú,

pravda len pre nás, nie pre seba samých.

(Zotmie sa. Celé trhovisko sa zmení v skupinky ľudí, ktorí si uprostred scény kopú hrob, tancujú okolo neho, potom doň jeden po druhom skáču, jedni mlčky, druhí len čo dohovoria.)

 

ZBOR

Spravme, čo môžme, ešte dnes,

bo zameškáme svoje kolo,

tisíce rokov uplynie,

a stále bude, ako bolo.

Belčov a rakva jedno sú;

čo včera vstalo, to dnes padne,

a zajtra vstane, čo dnes mrie,

to večne sýte, večne hladné.

(Ozve sa umieráčik.)

Večerný zvon už vyzváňa

nám ďalej robiť neprichodí,

nech zajtra začnú odznova

tí, ktorých nové ráno zrodí.

 

BÁBKAR

Hra skončila sa, páni, panie,

každý sa bavil - iba ja nie.

 

KRČMÁR

Dopite, ak ste nedopili.

A dobrú noc vám, hostia milí.

 

DIEVČATKO

Z fialok, čo som predávala,

na vlastný hrob som jedny vzala.

 

CIGÁNKA

Každý chcel vedieť, čo ho čaká,

teraz sa vlastnej tône ľaká.

 

LOVEL

Bohatstvo mi len dušu zviera,

tu nájdem pokoj bez haliera.

 

ROBOTNÍK

Ach, sobotienka moja, kde si?

Konečne človek oddýchne si!

 

ŠTUDENT

Z krásneho sna ma vyrušili,

nájdem ťa znovu, sen môj milý?

 

VOJAK

Chcel som stáť medzi hrdinami,

a teraz padám na dno jamy.

 

PROSTITÚTKA

Slasť ulietla a je mi zima,

tam dole teplo pritúli ma?

 

ODSÚDENEC

Čo ma po putách, nie som vinný,

tam nájdem, tuším, zákon iný.

 

CHVASTÚŇ

Že vraj nám bolo všetko známe!

Až dnes sa pravdu dozvedáme.

 

EVA

Hlboká priepasť, prečo dýchaš na mňa,

nad tvojou nocou žiari svetlo neba:

prach zeme padá na dno čiernej jamy,

so svätožiarou prejdem ponad teba.

Duch poézie, mladosti a lásky

ma povedie do mojej večnej vlasti

a úsmev môj, čo zošlem s lúčom slnka,

dá ľudským tváram nádych rajskej slasti.

(Hoci do hrobu závoj a plášť, velebne sa vznesie do výšky.)

LUCIFER

Poznáš ju, Adam?

 

ADAM

      Eva, Eva, Eva!

 

 

 

© 2015 by MISANTHROPE.

  • Twitter Clean
bottom of page