Historie není vzestupnou spirálou lidského pokroku a dokonce ani drápáním se krok za krokem do lepšího světa.
Je to nekonečný cyklus v němž na sebe vzájemně působí měnící se znalosti a neměnné lidské potřeby. - J. Gray
SLOVO
Komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom
(1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)
(4)
To ja tam svetielkujem v prítmí
podkrovného bytu.
To ja ti vzlykám rytmy
brutálneho beatu.
To ty si slovo láska
napísané na tabuli sveta
bielou kriedou.
To ja som plný narkotík
a jedov.
Spím iba s najhoršími,
to sú: hnev a nenávisť.
To ty po krutej smrti zimy
vstaneš svieža, zelená.
To ty si úsvit, zažíhanie hviezd.
To ja som suchý list
Paula Verlaina,
hnaný víchrom
pozdĺž tvojich ciest.
To ty si dobrá zvesť.
Ja som päsť
v tvári harmónie
starého sveta, ktorý hormóny je
a chce byť bez vrások.
To ja som ten potkan, ktorý hlodá.
Ja som tá mútna voda
jeho stôk.
Ty si belások
v čiernej noci čiernych otázok.
Ó, sladký Paríž!
Mám horký dych z tvojich vín
a v očiach dym
vypálených ukrajín.
Čo desí ma, nevidím?
Chcel som ti zahrať nežne, ale je to v dur,
Opera, Odeon, Orly? Oradour!
Po svete ohne lidíc, ohne kremničiek.
Svet je chorý, potrebuje liek.
A pri uchu vesmíru čas bzučí ako hmyz.
Dejiny klamú, klame zemepis:
To nebolo včera. Ku-klux-klan iba chystá
atentát na Ježiša Krista!
Ó, Cassius Clay, alias
voľný ring
slobodného biznisu:
kedy bude zavraždený Martin Luther King
a ktorí mŕtvi naši blížni sú?
Ó, Muhamad Ali, alias
bas
Paula Robesona:
Kto bude ďalší, komu odzvonia?
Ó, čierne shaw,
alias
barbiturát,
alias
achillova päta
nadradených snov:
nechaj to biele dieťa
- už spalo by!
Tak zasa vyťahuješ staré žaloby?
My little boy! Týka sa ťa predvolebný boj?
Modli sa a pracuj. A trocha sa aj boj.
Raz ráno opitý muž kričal na pláži:
„Kto mi chce brániť? Nech sa neopováži!
Budem sa kúpať s nahou lunou v mori!
Dajte mi pokoj, nech si zahýrim.
Svet otravný je ako starý rým.
Svet potrebuje idol? Nech ho stvorí!
- Ceterum autem censeo... - Senátori:
Nová Angola!
Aj Trója padla. Aj veľryba zhltla Jonáša.
Hlasujem za smrť. Za pomalú. Tá viac vynáša.
A komunistické hlavy nech nás nebolia.
Ach, ako blízko to je. Až to mrazí.
Zasa nejaké zmeny?
Zasa pád?
Komunizmus?
Červený jazyk
Vyplazený
na Západ!
Nechaj ten svet, nad ktorým sa mračí,
kde čas sú peniaze. A kde je čas račí.
Kde slnko na teba sa díva spopod obočia,
kde naopak plynú stáročia.
Nechaj jeho sýtosť, jeho hlad,
kŕčové žily jeho autostrád
a k plátenkám konopným sa vráť!
Tvár spotenú si do nich poutieraj
a načúvaj: tam každá veraj
inú hudbu skrýva.
Tam je aj skala citlivá a živá
a pre každého sa tam nájde pekné slovo.
Ach, zázračný je to dážď, keď prší ovos!
Tam voda ako voda, chladná je a dobrá
a slnko ako jastrab padá do brál
a blýska sa a hromy divo bijú,
les svoje litánie tam odrieka
a tam aj o polnoci stretneš človeka.
Potichu si hraj tú melódiu,
potichu si tie slová opakuj:
„Kde je tá krásna zem, kde domov můj?"
A nechaj ešte staré striebro na tráve
a odpočítaj dlane láskavé.
Len ticho spievaj: tichšie, potichu.
Neprišla ešte chvíľa oddychu.
Viem, široká si, proletárska vlasť,
a krvavá je ešte tvoja luna!
Vstať musíš aj zo smrteľných únav.
Nenapísať ani list
a ísť
tam, kde sa oheň s ohňom stretá,
s dychom dych.
Ešte stále je svet zlata a svet chudobných.
Choď teda dymom sčernetý
a s tvárou bledou.
To ty si slovo láska
napísané na tabuli sveta
bielou kriedou.
To ja tam svetielkujem v prítmí
podkrovného bytu.
To ja ti vzlykám rytmy
brutálneho beatu.
(1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)
