OČAMI MIZANTROPA

SLOVO

Komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom

 

 

(1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)

 

(8)

 

Akoby odkrúcali z balu plátna;

bolia ma oči od tej bieloby.

Zastav sa, mesto. Mesto chcelo by,

lež Červené námestie sa krúti ako platňa;

víchor z nej hvízda ako do tanca.

 

Toho snehu! Kto ho poodhŕňa?

A v ňom ako olejová škvrna

svieti tvár černošského vyslanca.

 

Zo zámoria parta na motorkách

naladených na vysoké c,

ako svorka, ako vlčia svorka,

loví ľudí ako zajace.

 

No ich oči chladno horiace

a zasklené za stoličnou vodkou

zhasínajú pomaly a krotko.

Ale kto tie smeti odprace?

 

V turistoch jak sviece horia grogy

- toľko liehu by aj slona zabilo.

Jazyky sa pletú. Ó, ten babylon!

A kamery vrčia ako dogy.

 

Pred Mauzóleom stojí strohá stráž

a mŕtvy Lenin nad živými bedlí.

Sláčiky zimy zo strieborných jedlí

tenučko a nežne zazneli,

hviezdy cengli ako činely.

 

Postoj, Moskva, kam sa ponáhľaš?

 

Ako ten čas letí!

Kým ja v dave chytám druhý dych,

Lenin, živý v ľuďoch sovietskych,

dávno uzly sveta roztína.

 

Ani nevieš, kde si, čí si.

Celkom nízko nad hlavou ti visí

luna, bledá nočná zmrzlina.

 

Ako letí čas!

V uličkách to hučí ako v hrdlách fliaš.

Tvoje noci pil som ako kvas;

postoj, Moskva, kam tak utekáš?

 

Ó, Moskva!

Ešte svoje maslo krájaš na diely,

aby aj inde deti boli šťastné

a najedli sa? Vlastne:

tak násobí sa, čo sa rozdelí?

 

Márne som jej hľadel pod blúzku;

mala celkom nevšímavú tvár.

Model sveta ako hodinár

skladala si kúsok po kúsku.

 

Pod hviezdami

stromy v tmavom sade

knísali sa ako alkoholici.

Šiel som, ale nevedel som kade.

Pochodil som všetky bulváry

a na Kyjevskej stanici

ustatú tvár som ukryl do dlaní.

Havarovaný

ako auto v rampách som tam stál.

Jediná veľká slza na tvári

horela mi ako pouličná lampa.

Hanbil som sa za svoj náhly žiaľ

ako za záchvat

chronického kašľa.

 

Tak ma tam aj ranná Moskva našla:

ako balík

v oddelení nálezov a strát.

 

Deň bol ešte malý

a vlhký sneh podobal sa plaču.

 

Až potom som začul

ženičky spievajúce tenulinkým hlasom:

»Fialôčky, fialôčky, fialky ... «

 

To ruská zima posielala mestu

navoňané obálky.

A všetkým bolo jasné: je v nich jar.

A všetci ľutovali, že nechali si doma jarnú tvár.

Aj moskovské vrabce na holých konároch stromov

pustili sa do škriepky.

 

Ale ja zrazu pocítil som domov.

Videl som, ako liptovské ženy na námestí v Prahe

predávajú oštiepky.

A hneď mi boli oveľa viac drahé

kupoly pražských veží,

aj slovenské piesne, prenikajúce až ku kosti.

 

A počul som,

ako vo mne sneží

nekonečné more

tichej ľútosti.

 

Vzduch v Moskve bol naraz ako z topásu.

A ženy blikali v ňom ľahko, graciózne

A všetky boli choré

na krásu.

 

Hrozné,

ako sa mi zachcelo byt nežným k jednej dáme.

»Prepáčte, ale my sa nepoznáme.«

Moja milá,

ja som ten bludný kôň, čo prišiel o podkovy,

ja som ten, čo sa vracia z túlok

a hľadá správny pereulok,

nejaké miesto známe,

odkiaľ by trafil domov, k mame,

aby tulákovi

uvarila

dobrý silný čaj,

čo v samovare šumí a ako ruská duša žalostí.

Aby vrátila sa k nemu sila

stálosti.

 

Ach, Moskva! Byt tebou plný až po okraj,

znamenalo - nedívať sa inam.

Nie, nevnímal som to, čo teraz vnímam,

nie, nevedel som to, čo teraz viem.

 

To, že Zem

sa čoraz viacej točí

podľa moskovského času.

 

Kde som len mal oči?

Ešte stále sa v nich trasú

ohníky tvojich rubínových hviezd?

 

Ale svet hladných musí jesť

Svet ponížených za slobodou siaha.

Pravda chudobných je krvavá a nahá.

Iná je pravda kapitálu.

 

Preto to tvoje: áno,

to tvoje: nie.

Preto to tvoje večné náhlenie!

 

Viem, neišli sme na bál ani z bálu.

(Balónik Zeme, ale príliš ťažký.)

No komunizmus mladý je a svieži.

Povzbudzujte bežca cez prekážky!

Beží aj za vás, aj za nás beží.

Nie, na sláve mu nezáleží,

nepotrebuje ničiu radu

a nebojí sa zrážky.

 

Len nechce zostať vzadu.

Chce byť prvý.

 

Chce zastaviť stálu stratu

krvi

proletariátu!

 

Viem. Svet býva aj ustatý

a otrhaný.

Lež liečiť svetu rany

− aj to je politika strany.

 

Viem,

ruská zem

hustejšie než zrnom obsiata je mŕtvymi,

a kde sa len potkneš, sa zabelejú kosti.

 

Ó, Moskva,

oči utri mi,

aby som lepšie videl svetlá budúcnosti.