OČAMI MIZANTROPA

       Už sa varí kasička. Pre každého trošička. Svet je malý. Aj pravda je maličká. Svet je ako lyžička. Krásna, lesklá lyžička. Kto tú pravdu ukradne — už to máme úradne - ten sa navždy pre­padne.

Prepadnú sa všetci spolu, prepadne sa každý zvlášť. Odkiaľ chodí dážď, odkiaľ chodí dážd? A kam slnko zapadne? Bú, bú, bú, za vodu, za zelenú jahodu.

       „Európou obchádza strašidlo komunizmu..." Ticho, pomalič­ky. Národy idú ako deti zo škôlky. Národy sa držia za ručičky...

       Čo sa toho týka, vtedy si, Európa, nerobila také okolky. Vtedy, keď na chrbte býka rozdávala si sa. Ave, Európa, gratia plena: no, len sa pozri do zrkadla! Prsníky ti visia, tvoje lono je vypálené a tvoje boky — dominus tecum — iba kopce sadla. Panna? A v tvo­jom veku? Ale, moja milá! Prečo si taká dolámaná? A koho si nakŕmila! Hordy Džingischána. Prejdi sa trocha po histórii! Dojča­tá tvoje kojil oheň krematorií. Tvoje fosforové vlasy žiarili tak nevinne a naho, a ty rodila si vrahov...

       „Nie! Nie! Nie! Vy všetci ste moje deti a kŕmilo vás moje vlastné telo. To pre vás moje slnko svieti, to pre vás moja nočná obloha je plná hviezd. Kto z vás je hladný? Kto chce jesť?“

       „My, národy z každého kúta Zeme a každej pleti, žalujeme a v mene sveta, čo sa narodí v bolesti a kŕči, chceme s ostatnými do jedného radu vystáť si svoje šťastie. Zub múdrosti nám rastie. Vlčí. Stále väčšie sú oči nášho hladu. A stále menší je náš strach. Bite na poplach!“

       „Stáť! Kam vediete tie deti zakované v železách?" „Tie deti kradli, pane. Že sú malé? Od malička pásli po lyžičkách; lákal ich lesk striebra. Počet lyžíc je obmedzený a každá má už pána. A každý pán má pána svojich lyžíc. Spravodlivý, kto nedával, ale spravodlivejší, kto nebral. Kradli, pane. Viem, nie z roztopaše. Každý chce byť živý. Ale je pravda, čistá ako vaše zrenice a ťažšia nad náhrobný kameň: vo svete, kde je málo kaše, nemôže byť spravodlivosť lyžice. Amen.“

Hovor vždy pravdu,

aj keď slovo vyhýbavé

bolo by práve

lákavé.

Nepridávaj ho k veciam

ako cukor ku káve.

Hovor pravdu,

aj keď oči kole.

Pravdy holé

bývajú občas horké.

Nezníž sa nikdy k výhovorke!

Nehovor:

Vec riešiť sa dá

takto, aj takto.

A cieľ vždy

na podstatu

faktov.

No predovšetkým vyhýbaj sa fráze.

Nevoď ju všade ako psíka na povraze.

Neschovávaj sa za pamiatku

a necituj ho v každom druhom riadku.

Lenin žije

a oslepí ťa bleskom svojej irónie.

Lenin, to sú myšlienky a činy.

Pozeraj sa svetu na hodiny

a buď vždy o pol kroka vpredu.

Uč sa,

no nepreskakuj triedu.

Komunista je v doživotnej škole;

neprepadni!

Trpezlivo stúpaj po rebríku vôle.

Čím viacej vieš,

tým buď menej chladný.

Cudzí osud nech ťa bolí

viac než vlastný.

Nedaj ho ako cenu do tomboly.

Vedz: žiješ, aby iní boli

šťastní.

Ak sa ti zdá, že si príliš na výslní,

zhasni!

Nemáš právo na súkromné luny.

Ani v láske neklam,

ani v básni.

Vždy buď láskyplný

k tým, čo vrátili sa z pekla

samoty.

Poznali aspoň toľko ako ty.

Nauč sa rozoznávať ozajstnú tvár ľudí.

Váž si tých, čo sa k zlu obracajú čelom.

A buď tvrdý

len k nepriateľom.

Nadovšetko miluj rodný jazyk,

svoju reč.

Je zamat

a je meč.

Nevhodný dotyk nech ju nepokazí.

So slovami hovor, iba keď ste sami.

Vyberaj ich ako drahokamy.

Nie každé je také ako včera.

Ustavične hľadaj slová pravdivé a nové.

Zavrhni nezrozumiteľné,

aj tie, čo rodia nudu.

Ber slová priamo z dielne

konštruktéra:

z ľudu!

(1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)