Historie není vzestupnou spirálou lidského pokroku a dokonce ani drápáním se krok za krokem do lepšího světa.
Je to nekonečný cyklus v němž na sebe vzájemně působí měnící se znalosti a neměnné lidské potřeby. - J. Gray
SLOVO
Komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom
(1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)
(6)
Raz v temnej noci udrel do mňa blesk
a v dyme a ohni uvidel som Slovo.
A nebo bolo nebo Kainovo.
Nie, nenapísal som to pre potlesk
a nezabil som v sebe svojho brata.
Len človeka som zazrel takým, aký je.
Čas milosrdný všetko zakryje.
Odvtedy často myslím na zvieratá,
ktoré svet chápu, nakoľko v ňom sú,
kým človek je len natoľko, nakoľko ho chápe.
Ach, ako ťažko číta sa v tej mape!
Aj bezhraničnú vernosť videl som tam. Psiu.
Aj pretvárku som videl, zášť a faloš.
V sebe. A čísi hlas mi stále šepkal: Založ
to ad acta a ži si normálne.
Nezízaj do seba jak cudzím do spálne.
A vtedy v hrdle básne vzpriečilo sa slovo.
Lož pravdu presiahla, predbehla život, smrť,
ako vždy: presne o olovo.
Ale to slovo bolo: buď!
A slovo a ja sme boli súčasne,
aj spoločne, aj osve.
To práve vtedy oťažel som o svet.
A ty si bosá prišla do básne.
Vtedy? Nie, toto všetko bolo skôr.
Padal som k tebe ako meteor
a minul som tvoj svet len o vlások,
svet plný vrások, od lások.
Teraz sa teda vraciam ako z prvohôr.
Nahý a čistý, nedotknutý tvor.
Čo mám, to delím. Tebe? Mne?
Nie, všetko iným. Nech je súkromné,
len čo je v básni: prosba o milosť
tvojho pochopenia.
Daj mi ho ako darček na meniny.
Daj mi ho ako starodávny skvost
vykopaný z hliny.
Vždy je dosť
iných, čo sa menia.
Ale ja nikdy nebudem už iný.
Čas plynie. Svet sa krúti, krúti...
Čas liečivejší je než sliny.
Vždy budem k tebe láskavý. A krutý
vo chvíli smrti?
Za oknom
záhrada.
V záhrade hviezda padá.
Človek len chodí, hľadá.
Čo? A v kom?
A komu vďačiť za to,
aký som?
Komunistickej strane, ktorá ma učí
stať sa človekom?
(1) (2) (3) (4) (5) (6) (7) (8) (9)
