OČAMI MIZANTROPA

Z VODY

 

 

I  II  III  IV  V  VI  VII  VIII  IX  X  XI  XII  XIII  XIV  XV

 

 

X

 

Za kúsok chleba, za hlt čistej vody

všetko, čo máš, vďačne vyměníš.

Človek len chodí, do zúfania chodí.

 

A nenájde domov. To si píš!

Aspoň to málo, o čo žiada, daj mu.

Chce sa ukryť ako v zime myš.

 

Zober si úbožiaka do podnájmu,

schovaj ako kufor pod posteľ.

Ó, nech ho tvoje biele ruky zajmú.

 

Všetkých úpenlivo poproste;

nech sa to vie, no nech sa radšej mlčí.

Čo ich po tom, čí ste, koho ste?

 

A budeš ho mať na krku jak kľúčik.

Čí by bol, ak tvoj byť nemôže?

Veď každú noc sa tvoje telo učí;

 

celá si mu vsiakla do kože.

Možno, že si a možno práve taká.

Práve taká. Bože, prebože.

 

Už ani smrť ho z domu nevyláka.

A môžeš prísť preňho do rečí:

ulakomila si sa na tuláka.

Ak stratí ťa, bude ktovie čí.

A nebo miesi mračná popolavé.

Ak bude tvoj, bude člověčí.

Ak nájde ťa jak zrkadielko v tráve.