OČAMI MIZANTROPA

Z VODY

 

 

I  II  III  IV  V  VI  VII  VIII  IX  X  XI  XII  XIII  XIV  XV

 

 

XI

 

Aj vystríha. Aj zvádza.
Ak pre ňu si, si sadza
v jej oku. Tam: v kútiku.
Ak vôbec si, si iba odraz.
Si belasý,
ak je ona modrá.
Si iba prázdno po jej úniku.

 

A možno predsa ťa len ľúbi.

Neskonale. Na smrť.

Plnú hlavu pesničiek jej nasmúť.

A pod súhvezdím Labute ju ubi,

zo seba ju vyzleč ako tuniku,

ako džínsy, ako dres,

ako obnosené sako.

 

Ako suchý les

ju zapáľ,

ako jed
vyvrhni ju pred prvého chlapa

a ľaliami detstva

veď ju na spoveď.

 

Ó, smutný spev sťahovavých vtákov;
už sa chystá
žltý karneval!
Raz sa vráti
nevinná a čistá,
akú si ju vzal.

Aj tvoja je. Aj cudzia.

Je ľad. Jej chlad je horúci.

Je hrdza

na srdci.

 

A trpezlivo hlodá.

Je bdelá v tebe, v sebe spiac.

A celé noci skúma, kto dá

viac.

Oplakávaš ju. Lež koho?

V tej jednej ich bolo mnoho.

Máš výhodu času. Má čas výhod.

Na jednej strane váh je kat;

tam sa slzy zlata rinú.

Nešťastnica, rýchlo prihoď

na druhú stranu - hoci slinu.

A môžeš ho zariekať.

 

Aj odmieta. Aj sľúbi.

A hrotmi pŕs keď presne zacieli,

je nebo prázdne. Padlí anjeli

jej hrajú na medené trúby.

A to je už noc tisíca a prvá.

Noc, keď veci samy seba prezradia:

jej dokonalé telo speje do záhuby?

Veď príbeh ešte trvá.

Hovor, Šeherezáda.

Už z ničoty sa k tebe nakloní

a prekračujúc čas i zákony,

vrúcne ti šepne, že ťa nerada.