OČAMI MIZANTROPA

Z VODY

 

 

I  II  III  IV  V  VI  VII  VIII  IX  X  XI  XII  XIII  XIV  XV

 

 

XIII

 

Jazýčok váh je tesne pri nule,

kde sú, ach, kde sú veci minulé?

Kde sú tie lampióny v oku?

Kde rána plné jazmínu?

Utíš sa, srdce, neprovokuj.

 

Už nenarazíš na mínu,

už nevybuchnú orgovány,

už je ten chlapec pochovaný,

hlboko, dolu, dolu v tebe.

 

Ani som nebol na pohrebe,

ani som vlastne nezbadal.

A bol by som aj seba dal

za dobré slovo, za lásku...

 

Za taký vzťah, čo visí na vlásku?

 

Ach, už je aj láska dospelá?

A vždy tak krásne bolela.

 

Jazýčok váh je tesne pri nule.

Kde sú, ach, kde sú veci minulé?

Ó, ako toho bolo málo

a aj to málo odplávalo,

ako keď niekto do vody

svoj starý klobúk odhodí.

Plač, láska, plač len, ak máš za kým.

Už odleteli sťahovavé vtáky,

aj slnka ešte ubudne,

už miznú vody zo studne,

už obracia sa zrkadlo.

Tých pár sĺz, čo ti vypadlo,

vzrušené naše zmysly mámi.

Bože môj, iba drahokamy!

Možnože pozdné, ale pravé.

 

Už odleteli vtáky sťahovavé.