top of page

Z VODY

 

 

I  II  III  IV  V  VI  VII  VIII  IX  X  XI  XII  XIII  XIV  XV

 

 

IV

 

Tam rozhadzuje slnko šperky zo zlata,

milenci za svet nemajú kam ísť.

Napísala mu hrozne smutný list

a pred zrkadlom čítala ho dojatá.

 

Ona je taká. A tak sa náhle mení,

až ľaká sa, že raz sa nespozná.

Na veci siaha znútra. Nervózna.

A nenechá v ňom kameň na kameni.

 

Zástavy leta sú už zvesené.

Vták ešte spieva. Ale celkom ináč.

Čas ľahkú ruku kladie na vypínač,

zažíha ťažké lustre jesene.

 

A ako nočný expres prišla únava.

Aj ospalá je. Ale radšej bdelá.

Počúva tichý tikot svojho tela.

A najbdelejšia je, keď zaspáva.

 

 

 

© 2015 by MISANTHROPE.

  • Twitter Clean
bottom of page