top of page

Z VODY

 

 

I  II  III  IV  V  VI  VII  VIII  IX  X  XI  XII  XIII  XIV  XV

 

 

V

 

A ešte niečo nežné nakoniec:

akoby sněžili v nej matné sklá,

akoby bola dvere zaplesla.

A bolo to len pokrčenie pliec.

 

Tak zľutuj sa, keď prosí skrúšene;

aj súcitná lož bola by mu vhod.

Keď zostupujú veci do nahôt,

dobré by bolo aj zlé tušenie.

 

A tu je ticho. Je tak čisto tu.

Tu každý prášok z teba pozmetá.

Stačila by mu aj polveta.

Istotu mu daj, že nemá istotu.

 

Ó, ona vie, kde veci sú a v kom,

že láska je len pohyb do kruhu,

že dve z nej vravia, jedna cez druhú.

A všetko zaprie jedným posunkom.

 

A potom veľké, chladné oko Mesiaca

a jej tvár vo mne ako obraz v ráme

zhasína, planie, bledne, krváca.

Ako lúč svetla vo vode sa láme.

 

 

 

© 2015 by MISANTHROPE.

  • Twitter Clean
bottom of page