top of page

Z VODY

 

 

I  II  III  IV  V  VI  VII  VIII  IX  X  XI  XII  XIII  XIV  XV

 

 

XIV

 

To stále šumenie vody

          nás opije.

Pád vzducholodí.

           Dážď. Kopije.

Melancholické slnko sadá

      za hory, za doly.

Ó, clivá serenáda

 žabích mandolín!

A vodička, voda, voda

         umýva korytá.

Úplne náhodná zhoda:

úplne odkrytá,

tak ako rieka spáva,

      s rukami na prsiach.

A úzkostný krik páva.

         A čo tam videl? Ach!

 

 

To, čo on videl,

       neuvidíte.

Sneženie krídel

        v rannom úsvite.

To, čo ste videli vy,

    on nebadá:

už tichá voda do Dunajka nepadá.

 

 

 

© 2015 by MISANTHROPE.

  • Twitter Clean
bottom of page