OČAMI MIZANTROPA

Z VODY

 

 

I  II  III  IV  V  VI  VII  VIII  IX  X  XI  XII  XIII  XIV  XV

 

 

XII

 

Les

odkladá si všetky staré listy,

aj tie bez adries.

Les je les

a nik ho neprerobí.

A čo má byť? Má svoje hobby.

Ale ty radšej neblúď po lese;
naplakal si sa do zásoby.
A vôbec: tu si na zlej adrese.
Les má dosť práce s prezliekaním stromov.
Choď domov.

 

Myslel si: láska. A bol to iba zvyk.

Uletel ti biely balónik.

A je ti smutno. Niet čo zobrať do rúk.

Dni idú, idú ako rieky k moru,

dni idú, idú a ty tak hrozne sám

pripínaš krídla predstavám.

Niekto ti kýva. Ty sa neotoč.

Máš pod klobúkom krásny kolotoč.

Niekto sa pýta. Neodpovedaj.

Pozri, je jeseň zlatá ako čaj.

Pristáva práve tma, vypína motory.

Niekto len chodí, hovorí, hovorí...

To ty sám so sebou začínaš rozhovor

a je už pozde a je už neskoro.

Vybieha líška z hrdzavého lesa.

Nerozumiete sa.

Hrdzavá jeseň, láska hrdzavá,
a čo nám ešte zostáva?
Ešte je toho nadostač,
čo zostalo a zahrdzavie.
Len sa mi pre to nerozplač.
Len si ju nechráň ako oko v hlave.