OČAMI MIZANTROPA

Z VODY

 

 

I  II  III  IV  V  VI  VII  VIII  IX  X  XI  XII  XIII  XIV  XV

 

 

III

 

Je teda rieka. Stromy poskrúcané

akoby ešte v kŕčoch pôrodu;

breh udrel o breh, voda o vodu.

Ale to iným zatlieskali, pane.

 

Ty si sa nahol nad jej zrkadlá

a hodinky ti spadli do vody.

Čas uplýva a ona nechodí.

Láska ťa háda? Už ťa uhádla.

 

Je plná teba, plná seba samej

a od teba má, čo si vynúti.

Meškáme v sebe len pol minúty,

ale aj tak už nemáme, čo máme.

 

Noc prišla s čiernym dáždnikom

a klope láska. Ty máš zbalené.

Chcel by si ešte skúsiť? Ale nie.

Ach, beda, beda márnotratníkom.

Tak trocha ešte ako pred stvorením

a zamyslená, až to zabolí.

Rozdeľme si to prázdno napoly;

ja ti ho horkým slovom okorením.

Večerné ticho padá na vody,

čas uplýva a ona nechodí.

Tichučko ako myška v mokrej slame.

Je plná teba? Plná seba samej.